PSYCHOSOM | ��asopis pro psychosomatickou a psychoterapeutickou medic��nu

KELČÍKOVÁ S., MAZÚCHOVÁ L., MELCHIORYOVÁ P., KELČÍK R.: ROZHODUJÚCE FAKTORY MOTIVÁCIE ŽIEN VO VZŤAHU K PREVENTÍVNEJ GYNEKOLOGICKEJ PREHLIADKE

Cieľ: Identifikovať faktory, ktoré ovplyvňujú návštevnosť žien vo vzťahu k preventívnej gynekologickej prehliadke z aspektu vybraných individuálnych charakteristík (vek, vzdelanie, bydlisko, geografické členenie SR a pohlavie gynekológa).

Metodika: Bol použitý kvantitatívny výskum, ktorý bol realizovaný na vzorke 550 respondentiek s priemerným vekom 25,85±7,68. Cronbachov alfa koeficient (αc) bol 0,757. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallis testu, Mann-Whitney testu a Spearman korelačnej analýzy (p < 0,05).
Výsledky: Viac ako polovica 61,09 % žien navštevuje preventívnu gynekologickú prehliadku raz ročne, pričom pravidelne (každý rok) ju navštevuje 55,27 % žien. Za bariéry na jej účasti ženy vnímajú samotné vyšetrenie a strach zo zlých výsledkov. Rozhodujúcimi faktormi pre ženy sú dôvera a diskrétnosť (66,55 %), citlivý prístup lekára/ sestry/ pôrodnej asistentky (63,82 %), komunikácia s pacientkou (63,36 %) ako aj odbornosť/ prax a skúsenosti (51,64 %). Polovica (51,09 %) žien si gynekologickú ambulanciu vyberá na základe referencií a odporúčania blízkeho okolia a 45,82 % na základe lekára/lekárky, ktorý v danej ambulancii ordinuje. Preukázali sa štatisticky významné rozdiely vo vnímaní rozhodujúcich faktorov vo vzťahu k preventívnej gynekologickej prehliadke z hľadiska geografického členenia Slovenska (p=0,041) a pohlavia gynekológa (p=0,004).
Záver: Štúdia preukázala, že ženy vnímajú dôležitosť preventívnej gynekologickej prehliadky (PGP). Ako rozhodujúce faktory sa preukázali dôvera a diskrétnosť, citlivý prístup a komunikácia zo strany gynekológa/čky. Je žiadúce venovať viac pozornosti identifikovaným faktorom, ktoré môžu posilniť adherenciu žien k PGP. Dôkazy o signifikantných rozdieloch môžu byť dôvodom na citlivejší prístup a efektívnejší komunikačný štýl zo strany zdravotníkov na Slovensku, čo by mohlo zvýšiť účasť žien na primárnej a sekundárnej prevencii.

cit. PSYCHOSOM 2020; 18 (3-4), S.117-129
Kľúčové slová: faktory ovplyvňujúce účasť na preventívnej prehliadke - gynekológ - gynekologická ambulancia - preventívna gynekologická prehliadka - prevencia

ABSTRACT: KELČÍKOVÁ S.1, MAZÚCHOVÁ L.1, MELCHIORYOVÁ P.1, KELČÍK R. 2: DECISIVE FACTORS OF WOMEN'S MOTIVATION IN RELATION TO PREVENTIVE GYNECOLOGICAL EXAMINATION, PSYCHOSOM 2020; 18 (3-4), PP.: 117-129

1Department of Midwifery, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava, Slovak Republic
2Masaryk University Brno, student of General Medicine

Objective: The study presents findings that affect the attendance of women in preventive gynecological examinations. Considering the selected individual characteristics, the main criteria this study is focused on are age, education, place of residence, geographical location as well as gender of gynaecologist.
Method: Self-designed exploratory questionnaire was used for purpose of this study. The sample included 550 females with average age of 25.85±7.68. The reliability of the questionnair was determined by the Cronbach's alpha with the value of 0.757. The data analysis was based on the Kruskal-Wallis test, the Mann-Whitney test and the Spearman correlation analysis (p < 0.05).
Results: More than half of all participants 61.09% visit gynaecologist for a regular check-up once a year while 55.27% of those females do so on regular basis (every year). Vast majority of females consider a regular check up to be important. The main reasons for not getting the regular check-up are mainly fear of the process of this medical examination per se as well as the fear of medical results and findings. When choosing a gynaecologist, females predominantly decide based on the following aspects – trust & confidentiality 66.55%; sensitive approach of a gynaecologist/ nurse/ midwife 63.82%; a communication style of a doctor to his/her patients 63.36%; professional competencies/ experience of the doctor (51.64%). More than half of the participants decide to choose their doctor based on family/friends recommendations 51.09%. Other half of the participants (45.82%) preferof the gynaecologist working in the gynecological outpatient clinic they are interested in. There are statistically significant differences in the perception of decisive factors in relation to the preventive gynecological examination to individual characteristics of participants – geographical location (p = 0.041) and gender of gynaecologist (p = 0.004).
Conclusion: The results show that females perceive the importance of a general gynaecologist check-up. The main decisive factors are trust & confidentiality in the patient/doctor relationship, a communication style as well as sensitive approach of the doctor. It’s more than necessary to focus on factors which might encourage women’s adherence to general gynaecologist check-ups. The aforementioned statistically significant differences between participants could amplify the necessity of a more sensitive approach in doctor/patient and relationship more effective communication style, should be considered which might further enhance the primary and secondary medical prevention in Slovakia.
KEY WORDS: factors influencing participation in the preventive gynecological examination-gynaecologist clinic-general gynecological check-up-prevention

ÚVOD

Z pohľadu podpory a ochrany zdravia žien sa k preventívnym gynekologickým prehliadkam (PGP) v dnešnej dobe vyjadruje množstvo odborníkov ako aj média, najmä s dôrazom na ich významnosť v súvislosti s včasným záchytom gynekologických malignít. V rámci všeobecného povedomia sa odporúča, aby každá žena dbala o svoje zdravie a aktívne potenciovala svoje vedomosti v sexuálnej a reprodukčnej oblasti. Československá gynekológia a pôrodníctvo presadzuje preventívnu koncepciu od začiatku 50. rokov a presúva ťažisko z oblasti liečby do prevencie, v súlade s politikou zdravia pre všetkých podľa WHO (Poňtuch, Bárdoš, 1972; WHO, 2013; Čepický, 2019). Dobrá organizácia preventívnych prehliadok podporuje význam prevencie. Avšak percento žien, ktoré sa na Slovensku zúčastňuje preventívnych prehliadok, je veľmi nízke (Borovský, 2015; NCZI, 2017). Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v SR (NCZI, 2017) sa preventívnej gynekologickej prehliadky zúčastňuje cca 30 % žien. Dôvodom celkovo nízkej účasti býva nedostatočné povedomie o možnosti prevencie rizikových faktorov, pracovná zaneprázdnenosť, ale často aj uvažovanie typu „pokiaľ nemám bolesti, tak som zdravá/ý“ (Horáková, cit. 2019). Na Slovensku okrem iných, aj gynekologická preventívna prehliadka je plne hradená zdravotnými poisťovňami (Všeobecná zdravotná poisťovňa; Zdravotná poisťovňa Dôvera; Zdravotná poisťovňa Union) a jej rozsah upravuje zákon NR SR č. 661/2007 Z. z. Podľa uvedeného zákona má na PGP nárok každá žena, poistenkyňa vo veku od 18 rokov alebo od prvého tehotenstva, v intervale jedenkrát počas jedného kalendárneho roka. Obsahom PGP v zmysle citovaného zákona je komplexné gynekologické vyšetrenie (vrátane palpačného vyšetrenia prsníkov), zamerané na vyhľadávanie a včasnú diagnostiku organických a funkčných porúch ženských pohlavných orgánov. Súčasťou prehliadky je dôkladná anamnéza a odborné poradenstvo v otázkach antikoncepcie, hormonálnej substitučnej liečby, prevencie sexuálne prenosných ochorení, taktiež poučenie o zvýšenom riziku gynekologických malignít v súvislosti s pozitívnou rodinnou anamnézou a prítomnosťou ďalších rizikových faktorov u ženy. Jej obsahom je skríning rakoviny krčka maternice a prsníka, zameraný na aktívne a organizované vyhľadávanie rakoviny krčka maternice (ženy vo veku 23–64 rokov) a prsníka (ženy vo veku 40–69 rokov) (Zákon č. 661/2007 Z. z.; v ČR obsah a časové rozmedzie preventívnej gynekologickej prehliadky upravuje Vyhláška MZ č. 70/2012 Sb.). V praxi sa môžeme stretávať s určitými odlišnosťami implementácie obsahu PGP.
Pochopenie vzorcov zdravého správania sa žien, zlepšuje podporu zdravia a vedie k zabráneniu vzniku alebo eskalovaniu dlhodobých ťažkostí a včasného záchytu gynekologických malignít. Citlivý prístup, poskytovanie dostatočného množstva informácií, zvyšovanie zdravotného povedomia už mladým dievčatám, ženám ako aj šírenie efektívneho druhu osvety by mohlo mať pozitívny vplyv na správanie žien a ich adherenciu (rozhodnutie dlhodobo realizovať preventívne správanie) k PGP. Táto úloha prináleží v nezastupiteľnej miere zdravotníckym pracovníkom, najmä gynekológom a pôrodným asistentkám, nakoľko edukácia v oblasti prevencie a podpory zdravia patrí medzi ich profesionálne intervencie a je vysoko významná. Ich profesionálna rola a citlivý prístup v tejto problematike je dôležitá a žiada sa, aby svoju prax vykonávali v interakcii so ženami, aby citlivo vnímali faktory, ktoré môžu ovplyvniť motiváciu k pravidelnej návšteve u gynekológa a výberu ambulancie. Nezastupiteľnú úlohu v súvislosti s propagáciou preventívneho správania môžu zohrávať aj média a široké spektrum foriem a metód osvety.
V kontexte spomenutého, cieľom štúdie bolo skúmať faktory, ktoré ovplyvňujú návštevnosť žien vo vzťahu k preventívnej gynekologickej prehliadke z aspektu vybraných individuálnych charakteristík respondentiek (vek, vzdelanie, bydlisko, geografické členenie SR a pohlavie gynekológa).

SÚBOR A METODIKA

Prieskumu sa zúčastnilo 550 mladých žien s priemerným vekom 25,85 (SD ± 7,78). Do súboru boli zaradené ženy, ktoré spĺňali vopred určené zaraďovacie (inkluzívne) kritéria: vek nad 18 rokov určený podľa platnej legislatívy a súhlas respondentky so zaradením do štúdie. Za vyplnenie nebola respondentkám poskytnutá žiadna odmena. Dosiahla sa určitá reprezentatívnosť a závery výskumu sa interpretujú len na podmienky tohto súboru.
Z hľadiska vzdelania najviac 55,6 % žien dosiahlo stredoškolské vzdelanie s maturitou a nadstavbové vzdelanie; 36,6 % dosiahlo vysokoškolské vzdelanie a 7,8 % žien ukončilo základné vzdelanie alebo stredoškolské bez maturity. Z hľadiska bydliska viac ako polovica 61,0 % žien bývalo v meste. Zastúpenie podľa geografického členenia SR: najviac 41,2‘% žien bolo zo Západného Slovenska (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj); 37,0 % Stredné Slovensko (Banskobystrický, Žilinsky kraj) a 21,8 % Východné Slovensko (Prešovský, Košický kraj). Z hľadiska pohlavia gynekológa viac ako polovica 52 % z opýtaných žien navštevujú gynekológa a 44 % gynekologičku. Vzhľadom k vyhodnoteniu odpovedí dotazníka sa zistilo, že respondentky na Likertovej škále v tejto otázke odpovedali aj na úrovni 3 – neviem. Domnievame sa, že mohlo ísť o škálové nepochopenie zo strany respondentiek, alebo v ambulancii sa striedali obidve pohlavia aj gynekológ aj gynekologička.
V rámci výskumu bol zvolený dizajn prierezovej kvantitatívnej štúdie. Použil sa dotazník vlastnej konštrukcie, pozostávajúci zo 48 otázok rozdelených do troch oblastí. V príspevku prezentujeme výsledky iba jednej z oblastí, ktorá je zameraná na postoje a identifikovanie faktorov vo vzťahu k PGP (výber gynekológa a výber ambulancie) (∑ 18 otázok). V úvode dotazníka boli zaradené identifikačné položky (vek, vzdelanie, bydlisko, geografické členenie SR a pohlavie gynekológa) potrebné k charakteristike výskumného súboru. Na základe pilotáže (skupinový rozhovor) s ôsmimi ženami rôznej vekovej kategórie sa po jej vyhodnotení text nemenil. Respondentky si vyberali zo signovaných odpovedí: (od 1 – nesúhlasím až po 5 – súhlasím). Išlo o polytomické položky s úplným výberom, so zisťovaním súhlasu s položkou. Zvolil sa kombinovaný spôsob administrácie dotazníkov (osobne-gynekologické ambulancie (AMB) a elektronicky). Výber prebiehal na základe špecifikácie AMB a získania súhlasu vedúcich lekárov ambulancií a podľa našich dostupných možnosti. Z oslovených 10 gynekologických ambulancií (Žilinského kraja v meste Martin, Tvrdošín, Námestovo) bol získaný súhlas v dvoch. Dotazníky sa distribuovali prostredníctvom sestier/ pôrodných asistentiek pracujúcich v príslušných gynekologických AMB. Čas na vyplnenie dotazníkov sa poskytol po dobu jedného mesiaca a z označenej schránky na tento účel sa dotazníky osobne vyzdvihli. Naším zámerom bolo poskytnúť dotazník všetkým ženám, ktoré navštívia vybrané gynekologické ambulancie a získať minimálne 400 dotazníkov. Avšak osobne sa vzhľadom k získanému súhlasu, distribuovalo 80 dotazníkov (40 Martin, 40 Tvrdošín), vrátilo sa 70, čím sa získala 87,5 % responzibilita. Inkluzívne kritéria nespĺňalo 6 dotazníkov, ktoré boli vyradené. Do štatistickej analýzy bolo zaradených 64 dotazníkov. Preto sme následne zvolili elektronickú formu a respondentky boli oslovené náhodne, prostredníctvom sociálnych sietí a emailových adries. Internetový dotazník bol vytvorený prostredníctvom služby Google Docs (aktívny po dobu dvoch mesiacov) a podarilo sa získať 486 dotazníkov. Zber údajov sa uskutočnil od októbra 2017 do februára 2018. Údaje boli spracované použitím deskriptívnej štatistiky a Cronbach alfa koeficientu. Na zisťovanie štatistickej významnosti sa použili Kruskal-Wallis test, Mann-Whitney test a Spearman korelačná analýza r(S). Za štatisticky významný sa považoval výsledok p-hodnoty pod hladinou 5 % (p<0,05). Spearmanov korelačný koeficient r(S) bol použitý na korelačnú analýzu vzťahu spojitých premenných veku a otázok podškály, ktorej výsledky prezentujeme.

VÝSLEDKY

Štandardizovaný Cronbachov alfa koeficient (αc = 0,757), preukázal dostatočnú vnútornú konzistenciu nástroja. Interpretáciu opisných charakteristík jednotlivých výrokov v texte uvádzame v zátvorkách (priemerná škálová odpoveď a štandardná odchýlka (d ± SD).
Tabuľka 1 popisuje vybrané opisné charakteristiky faktorov ovplyvňujúcich návštevnosť žien vo vzťahu k PGP (výber gynekológa/ gyn. ambulancie)

Gynekologickú ambulanciu si vyberá viac ako polovica 51,09 % (3,95 ± 1,63) žien na základe referencií a odporúčania blízkeho okolia. Pre výber gynekológa je pre ženy rozhodujúca dôvera a diskrétnosť 66,55 % (4,51 ± 0,85), citlivý prístup lekára/sestry a pôrodnej asistentky 63,82 % (4,44 ± 0,88) ako aj komunikácia s pacientkou 63,36 % (4,46 ± 0,89). Najmenej rozhodujúcimi faktormi sa preukázali poplatky za výkony 11,45 % (2,71 ± 1,32) a pohlavie gynekológa 11,27 % (2,17 ± 1,44). Priemerná hodnota odpovedí na 5-stupňovej Likertovej škále v skúmanej oblastí bola 3,25 (± 0,50), čo naznačuje menšiu jednoznačnosť vyjadrení.
V tabuľke 2 prezentujeme opisné charakteristiky prežívania diskomfortu počas preventívnej gynekologickej prehliadky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť motiváciu žien k jej účasti.

Tab. 2 Opisné charakteristiky faktorov prežívania diskomfortu

Počas preventívnej prehliadky sa 24,19 % (2,36 ± 1,40) žien necíti komfortne z dôvodu hanblivosti a konzervatívnosti (stupeň na škále 4-5).
V tabuľke 3 prezentujeme výsledky štatistickej významnosti faktorov v kontexte PGP (výber gynekológa/ gyn. ambulancie) vo vzťahu k zvoleným premenným.

Štatisticky významné rozdiely v rozhodujúcich faktoroch vo vzťahu k PGP (výber gynekológa/ gyn. ambulancie) boli preukázané z hľadiska geografického členenia SR a pohlavia gynekológa. Ženy zo Stredného Slovenska vnímavejšie reflektujú na skúmané faktory a PGP navštevujú častejšie (66,50 %) ako ženy zo Západného (59,91 %) a Východného Slovenska (54,17 %).
Ženy najviac preferujú vo vzťahu k PGP pri výbere gynekológa/ gyn. ambulancie citlivý prístup, dôveru a diskrétnosť, čo môže mať priamu súvislosť s pohlavím gynekológa, ktorého navštevujú.
Na základe veku, vzdelania a bydliska neboli preukázané štatisticky významné rozdiely v skúmaných faktoroch.

DISKUSIA

Prierezová kvantitatívna štúdia skúmala faktory, ktoré ovplyvňujú motiváciu žien k účasti na PGP s dôrazom na výber gynekológa/gyn. ambulancie a zisťovala súvislosť s vybranými premennými. Národne centrum zdravotníckych informácií uvádza za rok 2017 návštevnosť preventívnych gynekologických prehliadok na úrovni 27,9 %, pričom ide o plánovite konané prehliadky, ktoré nie sú odôvodnené chorobnými príznakmi. Oproti roku 2009 po prepočte na 100 evidovaných žien došlo k zníženiu preventívnych návštev o 11 %. Najväčšia poisťovňa na Slovenku (Všeobecná zdravotná poisťovňa) uvádza, že len 23 % dospelej populácie navštevuje preventívne prehliadky, čo je v konečnom dôsledku veľmi nízke percento. V našej štúdii sa preukázalo, že väčšina žien 76,18 % (n= 550) považuje preventívnu gynekologickú prehliadku za dôležitú. Aspoň jedenkrát ročne ju navštevuje 61,09 % opýtaných žien, pričom 55,27 % žien ju navštevuje pravidelne každý rok. V inej štúdií (Borovský, 2015) sa preukázalo, že PGP aspoň jedenkrát ročne absolvuje 75 % (n=1000) žien a v štúdií (Uríčková, 2014) 57 % žien (n=792), pričom najzodpovednejšie sa k PGP stavajú zamestnané ženy a ženy na materskej dovolenke. Naopak, študentky a dôchodkyne navštevujú PGP najmenej.
Účasť žien na preventívnej gynekologickej prehliadke v našom súbore bola asi 2,5krát vyššia v porovnaní s dostupnými údajmi Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI) a VšZP. Napriek tomu, že väčšina respondentiek z nášho výskumného súboru uviedla, že na preventívne prehliadky chodí, ide o zrejmý rozpor so skutočným počtom žien ktoré naozaj PGP absolvujú (podľa dát OECD 20-30 %). Zaznamenaná vyššia účasť môže do určitej miery vyplývať z demografických a sociálno-ekonomických charakteristík našej vzorky, v ktorej najväčšie zastúpenie mali ženy v mladšom produktívnom veku, s vyšším vzdelaním a ktoré vyplnili online dotazník. Ženy vo veku 26 až 35 rokov v oblasti zdravia vnímajú silný pocit zodpovednosti za vlastné zdravie vrátane záujmu o trendy v zdravej životospráve a tiež uvedomenie, že včasná diagnostika zvyšuje šance na vyliečenie (Marko, cit.2019). So stúpajúcim vzdelaním respondentiek sa zvyšuje návštevnosť PGP. Ženy zo Stredného Slovenska (prevažne z Banskobystrického kraja) navštevujú PGP častejšie než z iných skúmaných oblastí. Vnímame pozitívne, že preventívnu gynekologickú prehliadku považuje za významnú väčšina opýtaných žien (tab.1). Za vnímané bariéry účasti na PGP ženy uvádzali samotné vyšetrenie, strach zo zlých výsledkov vyšetrenia a nedôveru k lekárovi (tab.1). Taktiež aj v štúdií (Uríčková, 2014) sa preukázali vnímané bariéry ako strach z výsledkov vyšetrenia u viac ako 10 % žien, ktoré preventívne prehliadky absolvujú a nedôvera k lekárom porovnateľne s našim výskumom 2%.
Zistili sme, že príčinami prežívaného diskomfortu počas preventívnej gynekologickej prehliadky ženy uvádzajú hanblivosť, konzervatívnosť (24,19 %) a stres u každého lekára (18,36 %, tab.2). Len nízke percento žien uvádza, že vyšetrenie je pre nich bolestivé alebo, že sa počas PGP necítia komfortne, pretože sa lekár nespráva podľa ich predstáv. Pre porovnanie s prieskumom z roku 2014, sme zaznamenali mierne rozdiely (Uríčková, 2014). V štúdií (Borovský, 2015) sa preukázali príčiny diskomfortu počas PGP: 29,19 % hanblivosť a konzervatívnosť; 18,41 % zohráva rolu psychika a stres a skoro polovica sa necíti pohodlne na vyšetrovacom stole. V obidvoch štúdiách sa preukazuje vplyv veku na pocity počas PGP. Čím je nižší vek u respondentiek, tým väčšie percento uvádza hanblivosť, konzervatívnosť, psychiku a stres ako príčinu určitého nepohodlia počas preventívnej gynekologickej prehliadky, čo môže vplývať na motiváciu mladých žien ju absolvovať. Prežívanie negatívnych pocitov sa vyskytuje v určitom vekovom rozmedzí, viac u mladšej vekovej kategórie, ktorá je väčšinovo zastúpená v našom súbore. Tieto skutočnosti môžu mať priamu súvislosť s pohlavím gynekológa, ktorého navštevujú (uvádzaná hanblivosti, konzervatívnosti). V štúdií (Borovský, 2015) tiež zistili, že čím nedávnejšie sa PGP uskutočnila, tým pozitívnejšie bola respondentkami hodnotená. Približne 90 % žien, bolo u svojho súčasného gynekológa spokojná, pričom táto skutočnosť sa v našom súbore preukázala o niečo menej 60,55 % (tab. 1).
Na absolvovanie PGP nemá čas 7,27 % opýtaných žien. Táto skutočnosť sa potvrdila aj v inej štúdií (Uríčková, 2014).
Gynekologickú ambulanciu si skoro polovica žien zo súboru vyberá na odporúčanie blízkeho okolia a na základe lekára/lekárky, ktorý v nej ordinuje (tab. 1). Pri výbere gynekológa je pre väčšinu žien najviac rozhodujúca dôvera a diskrétnosť zo strany zdravotníckych pracovníkov. Ďalší rozhodujúci faktor je citlivý prístup lekára / pôrodnej asistentky, sestry. Pre viac ako polovicu žien je významná komunikácia ako aj odbornosť/prax a skúsenosti (tab. 1). Výsledky štúdie (Borovský, 2015) v porovnaní s našimi sú porovnateľné: odbornosť /prax a skúsenosti (62 % vs. 51,64 %), citlivý prístup lekára (59 % vs. 63,82 %) a komunikáciu s pacientkou (48 % vs. 63,36 %) kde u žien z našej štúdie zaznamenávame o niečo vyššiu vnímavosť na citlivý prístup a komunikáciu. Ďalšími atribútmi v porovnávacej štúdií (Borovský, 2015) sú dostupnosť ambulancie, pohlavie gynekológa, prostredie a vybavenosť ambulancie ako aj výška poplatkov a ponuka nadštandardných služieb, ktoré však nijako výrazne neovplyvňujú výber gynekológa/gynekologickej ambulancie vo vzťahu k PGP ani u našich respondentiek (tab 1). Preukázali sa štatisticky významné rozdiely v preferenciách faktorov, ktoré ovplyvňujú ženy vo vzťahu k PGP a to z hľadiska geografického členenia SR a pohlavia gynekológa. Preukázalo sa, že ženy zo Stredného Slovenska navštevujú PGP častejšie ako ženy z iných skúmaných regiónov. Pohlavie gynekológa vplýva na správanie mladých žien vo vzťahu k účasti PGP.
Za prínos našej práce považujeme skutočnosť, že postoje žien k preventívnym gynekologickým prehliadkam sú vo väčšej miere pozitívne aj keď ich návštevnosť na Slovensku stále ostáva na neuspokojivej úrovni cca 28 %. Môžeme konštatovať, že sa objektívne identifikoval priestor a možná príležitosť zlepšiť motiváciu žien v zmysle osobného prístupu, citlivej komunikácie, profesionality zdravotníkov (gynekológ/čka, pôrodné asistentky, sestry). Platforma pre prevenciu má v tejto problematike významné postavenie. Široká spolupráca (Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad verejného zdravotníctva SR, zdravotné poisťovne, zamestnávatelia, pacientske organizácie, odborné spoločností, akademické inštitúcie) v tejto oblasti s verejnosťou a náležitá informovanosť by mala mať dosah na ženskú populáciu už pred 18. rokom života, aby boli mladým dievčatám poskytnuté najdôležitejšie informácie a fakty, ktoré by mohli pozitívne ovplyvniť ich postoj a účasť na preventívnej gynekologickej prehliadke. Je známych viacero schém, ako je možné oblasť verejnej zdravotnej politiky v zmysle prevencie realizovať efektívne (Dolák a kol. 2017; Ptáček a kol., 2017; in Vitro, 2017; Liga proti rakovine Slovenskej republiky, cit. 2019; Szabóová a kol., 2018).

 

ZÁVER

Dôležitým zistením je, že významnými atribútmi pre motiváciu žien absolvovať preventívnu gynekologickú prehliadku sú dôvera, diskrétnosť, citlivý prístup, komunikácia a odbornosť gynekológa/čky. V kontexte tejto problematiky vždy bude záležať na prístupe ako lekárov, tak hlavne samotných žien k preventívnej prehliadke a všeobecne k prevencii ochorení. Preto sa žiada, motivovať ženy náležitou informovanosťou, poskytovaním zrozumiteľných informácii, aktívnou výzvou na PGP, tak aj osobným a profesionálnym prístupom lekára/ky počas PGP. Zo strany kompetentných apelovať na potrebu identifikovať faktory, ktoré bránia zlepšovaniu prevencie a načrtnúť možné riešenia na úrovni aj individuálnej, na úrovni zamestnávateľov ako aj na úrovni štátu. Možné identifikované osobné a priestorové bariéry zo strany zdravotníkov citlivo z praxe eliminovať.

Limitácia výskumu
Nami uvedené výsledky a zistenia je dôležité vnímať vzhľadom na limity výskumu. Váha reprezentatívnosti výskumného súboru získaného prostredníctvom internetových dotazníkov môže byť skreslená v zmysle, že internet využívajú viac mladšie ženy s vyšším vzdelaním, ktoré mohli byť vnímavejšie k problematike preventívnych gynekologických prehliadok, respektíve mohlo ísť o ženy, ktoré viac vnímajú PGP ako dôležitú. Predloženú štúdiu je možné považovať za parciálnu, môže byť východiskom pre vytvorenie iného, kvalitnejšieho a rozšírenejšieho výskumu v problematike preventívnych gynekologických prehliadok s náhodným výberom respondentiek, s cieľom zistiť príčinu nízkej návštevnosti žien PGP v iných kontextoch (napr. medzi Slovenkami a Češkami). Napriek uvedeným limitáciám výskumu sa domnievame, že naša štúdia priniesla konštruktívne výsledky a môže byť prínosom pre prax.

Príspevok bol podporený v rámci grantu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (registračné číslo: 2018/20-UKMT-16).
Projekt bol podporený grantom VEGA (1/0044/18, 1/0190/20) a grantom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (registračné číslo: 2018/20-UKMT-16).

 

LITERATÚRA
1. Borovský M. Prístup slovenských žien k problematike rakoviny krčka maternice. Labmed. 2015; 1(3): 8-9.

2. Čepický P. Útěcha z gynekologie. Nakladatelství: Dybbuk. 2019; 200 s.

3. Dolák F., Hudáčková A., Chloubová I., Otásková J. T. Přístup pacientů k prevenci z pohledu všeobecných praktických lékařů. Prakt. Lék. 2017; 97(1): 31-35.

4. Horáková J. Na preventívne prehliadky si zvykáme stále ťažko [online]. 2012. [cit. 2015-10-12]. Dostupné na internete: https://primar.sme.sk/c/6341175/na-preventivne-prehliadky-si-zvykame-stale-tazko.html

5. inVitro. Zmysluplná prevencia nielen v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých [online]. In: inVitro. 2017. [cit. 25-02-2019]. Dostupné na internete: https://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/zmysluplna-prevencia-nielen-v-ambulancii-vseobecneho-lekara-pre-dospelych

6. Liga proti rakovine Slovenskej republiky. Samovyšetrenie prsníkov [online]. Bratislava: Liga proti rakovine, 2018. [cit. 2018-09-25]. Dostupné na internete: https://www.lpr.sk/wp-content/uploads/2019/07/Samovystrenie-prsnikov-2018-tlac.pdf

7. Národné centrum zdravotníckych informácií SR. Činnosť gynekologických ambulancií v SR 2017 [online]. Bratislava, 2017. [cit. 2018-04-08]. Dostupné na internete: http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2017/sp1804.pdf

8. Ponťuch A., Bárdoš A. Prevencia v gynekológii a pôrodníctve. Martin, Osveta 1972, 3. prepracované vydanie 1980; 323 s.

9. Ptáček R., Raboch J., Domkářová L., Bencko V. Motivace pacienta k léčbě a preventivním opatřením. Prakt. Lék. 2017; 97(1): 17-22.

10. Szabóová V., Švihrová V., Švihra J., Rišková L., Hudečková H. Validácia nového nástroja pre indentifikáciu bariér v prevencii rakoviny krčka maternice na Slovensku. Čes. Gynek. 2018; 83(1): 30-35.

11. Uríčková A. Vedomosti a postoje vybranej vzorky žien o rakovine krčka maternice. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2014.

12. Všeobecná zdravotná poisťovňa. Preventívne prehliadky [online]. 2019. [cit. 2019-02-25]. Dostupné na internete: https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/preventivne-prehliadky.html

13. WHO. WHO guidance note: comprehensive cervical cancer prevention and control: a healthier future for girls and women. Switzerland: WHO Press 2013.

14. Vyhláška Ministerstva zdravotnictví č.70/2012 sb., o preventivních prohlídkach.

15. Zákon č. 661/2007 Z. z ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. Zdravotná poisťovňa DÔVERA. Mamografia do 10 dní [online]. 2019. [cit. 2019-06-11]. Dostupné na internete: https://www.dovera.sk/poistenec/nadstandard-od-dovery/starostlivost-o-zdravie/a1892/mamografia-do-10-dni

17. Zdravotná poisťovňa UNION. Cytologické skríningové vyšetrenie steru krčka maternice [online]. 2019. [cit. 2019-06-15]. Dostupné na internete: https://www.union.sk/vysetrenie-steru-z-krcka-maternice

 

1Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, UK v Bratislave
2Masarykova univerzita v Brne, študent Všeobecného lekárstva

 

Do redakce přišel text 13. 5. 2020.
K tisku zařazeno 15. 11. 2020.
Konflikt zájmů není znám.

Prehlásenie:
Autori na svoju česť prehlasujú, že nie sú v konflikte záujmov vo vzťahu k obsahu tohto príspevku ani žiadnej jeho časti. Rukopis nebol publikovaný v žiadnom inom časopise a ani čiastočne v inom jazyku.

Etické hľadisko
Všetkým účastníčkam štúdie boli poskytnuté informácie o cieľov, pozadí výskumu. Zber dát bol anonymný a všetci účastníci podpísali informovaný súhlas. Rozhodnutím Etickej komisie Žilinského samosprávneho kraja (Slovenská republika) a príslušných ambulancií bol získaný súhlas s realizáciou výskumného projektu.

Kontaktná adresa:
PhDr. Mgr. Simona Kelčíková, Ph.D.
Ústav pôrodnej asistencie
Univerzita Komenského v Bratislave,
Jesseniova lekárska fakulta
Malá Hora 5
036 01 Martin
e - mail: kelcikova@jfmed.uniba.sk

 

This work, by Psychosom, is licensed under CC BY 4.0