Vydání 3-2017
VÝZKUM
-
Zobrazení: 0
MAZÚCHOVÁ L., KELČÍKOVÁ S., DUBOVICKÁ Z.: TEHOTENSTVO A DUŠEVNÉ ZDRAVIE ŽIEN. PSYCHOSOM 2017; 15(3), S. 215- 223
Tehotenstvo je aj za fyziologických okolností záťažovým obdobím pre organizmus ženy, ktorý prechádza telesnými a duševnými zmenami, ktoré môžu prispieť k zhoršeniu duševného zdravia. Cieľom štúdie bolo zistiť vplyv tehotenstva na duševné zdravie žien a zistiť prítomnosť úzkosti u tehotných žien.
Bola použitá exploratívna metóda dotazníka. Prvá časť dotazníka bola zameraná na hodnotenie duševného zdravie. Druhú časť tvoril štandardizovaný dotazník Beckova stupnica úzkosti (BAI), zameraný na posúdenie stupňov závažnosti úzkosti a prejavov úzkosti. Cronbach α BAI bola 0,68. Výskumný súbor tvorilo 304 tehotných žien s fyziologickým tehotenstvom, s vekovým priemerom 27 ±4,95 rokov. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky. Väčšina žien zhodnotila svoje duševné zdravie počas tehotenstva pozitívne a tiež väčšina nesúhlasila s negatívnym vplyvom tehotenstva na duševné zdravie. Na základe vyhodnotenia BAI sme zistili, že najviac respondentiek (50,66 %) malo mierne prejavy úzkosti, 26, 97 % stredne závažné prejavy úzkosti a 10,53 % závažné prejavy úzkosti. Zdravotnícky pracovníci by sa pri poskytovaní starostlivosti o tehotné ženy mali starať ako o telesné, tak aj o duševné zdravie žien v zmysle preventívnej starostlivosti a poradenstva v oblasti podpory zdravia.
ABSTRACT: MAZÚCHOVÁ L., KELČÍKOVÁ S., DUBOVICKÁ Z.: PREGNANCY AND MENTAL HEALTH OF WOMEN. PSYCHOSOM 2017; 15(3), PP. 215- 223. Pregnancy is also a physiological condition of a stressful period for a woman's body that undergoes physical and mental changes that can contribute to a worsening of mental health. The aim of the study was to investigate the effects of pregnancy on the mental health, and anxiety in pregnant women. Exploratory method was used questionnaire. The first part of the questionnaire of its own design intended to assess mental health. The second part consists of a standardized questionnaire, the Beck Anxiety Scale (BAI), which measured symptoms of anxiety in pregnant women. Cronbach α BAI was 0.68. Participants were 304 pregnant women with normal pregnancy, with the awerage age 27 ± 4.95 years. For the evaluation we used descriptive statistics. The most women evaluated their mental health during pregnancy positively and most disagreed with the negative impact of pregnancy on mental health too. Evaluation of the BAI showed that most of the respondents (50.66%) had just mild symptoms of anxiety, 26.97% displayed moderate symptoms of anxiety, 10.53% presented severe symptoms of anxiety and 11.84% had no anxiety at all. Healthcare workers should care for the care of pregnant women as both physical and mental health of women in the meaning of preventive care and counseling in the field of health support.
KEY WORDS: pregnancy, mental health of women, changes in pregnancy, anxiety
ÚVOD
Tehotenstvo sa označuje aj ako stav „zmeneného zdravia“. Gravidita a príchod dieťaťa sú u väčšiny žien považované za radostné a významné medzníky, avšak tehotenstvo nemusí byť vždy vnímané ako radostná udalosť v živote ženy a aj chcené tehotenstvo môže znamenať pre ženu veľkú a náročnú zmenu v doterajšom živote. Tehotenstvo je aj za fyziologických okolností záťažovým obdobím pre organizmus ženy, ktorý prechádza biologickými, ale aj psychosociálnymi zmenami (Salim et al., 2010; Izáková, 2013). Niektoré zmeny sú popisované ako malé ťažkosti alebo nepríjemnosti. Únava, znížená koncentrácia, náladovosť, emočná rozladenosť patria medzi charakteristické zmeny psychického charakteru počas tehotenstva. Aj fyziologické zmeny, ku ktorým v priebehu tehotenstva dochádza, si vyžadujú určitú adaptáciu zo strany matky a môžu prispieť k zhoršeniu duševného zdravia (Čekal, Šulc, 2010). Tehotná žena sa zaoberá psychologickými problémami ako sú: prijatie tehotnosti – rieši ambivalenciu k tehotnosti, vytvára puto prepojenia; prijatie ukončenia tehotnosti – pripravuje sa na fyzické oddelenie od plodu; prijatie roly matky – sebakoncepcia ako matky; vyriešenie obáv z pôrodu; spájanie – pripútanie k dieťaťu a záväzok starať sa o dieťa. Postoj ženy k tehotenstvu je ovplyvnený štruktúrou osobnosti, predchádzajúcim emočným prežívaním, aktuálnymi a predchádzajúcimi konfliktmi, ambivalenciou, frustráciou, postojmi k materstvu, fyzickou a psychickou zrelosťou, sociálno- ekonomickou situáciou (Fedor – Freybergh, 2013). Tošner (2014) uvádza, že zmeny v tehotenstve vedú k zvýšenej nervozite, podráždenosti a neprimeraným reakciám na stresové situácie. Takéto správanie žien počas tehotenstva je úplne prirodzené. Všetky zmeny a ich prežívanie ovplyvňujú nielen ženu, ale aj jej dieťa. Ešte náročnejšia situácia môže nastať v prípade, ak otehotnie žena, pre ktorú tehotenstvo predstavuje problém či už sociálny, ekonomický, psychologický alebo zdravotný. Takáto ženy potrebujú podporu, a to aj zo strany zdravotníckych pracovníkov, ktorí sprevádzajú tehotné ženy v primárnej ošetrovateľskej starostlivosti. Fáza nevyrovnanosti so zmenami počas tehotenstva môže viesť k pocitom úzkosti (Slezáková et al., 2011). Izáková (2013) uvádza, že tehotenstvo predstavuje v živote ženy rizikové obdobie aj z hľadiska manifestácie duševných porúch.
Cieľom štúdie bolo zistiť vplyv tehotenstva na duševné zdravie žien a zistiť prítomnosť úzkosti u tehotných.
METODIKA
Pre výskum bol zvolený dizajn prierezovej kvantitatívnej štúdie vykonanej na základe dotazníka. Na začiatku dotazníka boli identifikačné položky potrebné k charakteristike výskumného súboru. Prvá časť dotazníka, ktorá pozostávala z otázok vlastnej konštrukcie, bola zameraná na zistenia, ako tehotné ženy hodnotia svoje duševné zdravie a či tehotenstvo má naň negatívny vplyv. Respondentky svoje odpovede hodnotili na päťbodovej Likertovej škále. Druhú časť tvoril štandardizovaný dotazník Beck Anxiety Inventory (BAI) Beckova stupnica úzkosti (Beck, 1988), ktorý bol zameraný na posúdenie stupňov závažnosti úzkosti a prejavov úzkosti u tehotných. BAI obsahoval 21 položiek, ktoré sa vzťahovali na prežívanie intenzity vegetatívnej symptomatológie, kognitívnych a emocionálnych prejavov. Respondentky mali na štvorbodovej Likertovej škále určiť, ako často v priebehu minulého týždňa zaznamenali prítomnosť príslušných ťažkostí. Hodnotilo sa celkové skóre, ktoré sa pohybovalo v rozmedzí 0 – 63. Cronbach α BAI použitého v našej štúdií bola 0,68. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky.
Výskumný súbor tvorilo 304 respondentiek s vekovým priemerom 27 rokov (SD ±4,95). Výber respondentiek bol zámerný. Pre súbor boli vopred určené zaraďovacie (inkluzívne) kritéria: aktuálna a fyziologická tehotnosť a informovaný súhlas respondentky so zaradením do štúdie. Medzi vyraďovacie (exkluzívne) kritériá patrili problémy počas tehotenstva, ktoré predurčujú patologické tehotenstvo (preeklampsia, gestačný diabetes mellitus…). Z výskumnej vzorky bolo 63,16 % prvorodičiek, 22,37 % druhorodičiek a 14,47 % viac rodičiek. Z hľadiska trimestrov bolo 14,14 % v 1.trimestri, 37,17 % v 2. trimestri a 49,34 % v 3. trimestri tehotenstva. Tehotenstvo bez problémov prebiehalo u 62,50 % respondentiek a u 37,50 % s menšími problémami (časté močenie, bolesti hlavy, bolesti krížov, ranná nevoľnosť, kŕče v dolných končatinách a iné).
Zrozumiteľnosť dotazníka bola overená pilotnou štúdiou s 5 tehotnými ženami, ktoré boli oslovené na základe osobných kontaktov. Na základe pilotáže sa modifikovali problematické formulácie niektorých položiek. Bol získaný súhlas Etickej komisie Žilinského samosprávneho kraja s realizáciou výskumu. Zvolil sa kombinovaný spôsob administrácie dotazníkov (osobne, elektronicky) v troch gynekologických ambulanciách. Tehotné ženy dotazník vyplnili buď písomne, alebo elektronicky (prostredníctvom „linkového“ odkazu) na základe ich informovaného súhlasu a dobrovoľnom poskytnutí emailových adries. Responzibilita osobne distribuovaných dotazníkov bola 87,50 % (n=70) a elektornicky získaných dotazníkov bola 95,38 % (n=248). Celkovo z 318 dotazníkov boli 2 vyradené z dôvodu nesprávneho, alebo neúplného vyplnenia a 12 bolo vyradených z dôvodu vyraďovacích kritérií, na základe otázky, v ktorej sme sa pýtali na závažnejšie problémy žien počas tehotenstva, ktoré predurčovali patologické tehotenstvo, keďže dotazník bol určený pre ženy s fyziologickým tehotenstvom. Pre účely štúdie bolo súhrnne použitých 304 dotazníkov. Zber výskumných dát bol realizovaný v období november 2015 – január 2017.
VÝSLEDKY
Väčšina žien pozitívne zhodnotila svoje duševné zdravie počas tehotenstva (44,40 % dobré, 36,84 % veľmi dobré) iba 3,62 % ho zhodnotilo ako zlé a 0,66 % ako veľmi zlé. Niektoré ženy (14,48 %) nevedeli svoje telesné zdravie zhodnotiť.
Tab. 2 Negatívny vplyv tehotenstva na duševné zdravie
S negatívnym vplyvom tehotenstva na duševné zdravie nesúhlasilo väčšina žien (38,16 % úplne nesúhlasilo, 35,86 % skôr nesúhlasilo), skôr súhlasilo 6,58 % a úplne súhlasilo 3,29 % žien. K otázke sa nevedelo vyjadriť 16,11 % žien.
Tab. 3 Beckova škála úzkosti
Legenda: Prežívania úzkosti sa hodnotilo na Beckovej škále nasledovne: 0 – 5 bodov – bez známok úzkosti, 6 – 15 bodov mierne prejavy úzkosti, 16 – 25 bodov stredne závažné prejavy úzkosti, viac ako 26 bodov závažné prejavy úzkosti.
Na základe vyhodnotenia Beckovej škály úzkosti sme zistili, že najviac respondentiek (50,66 %) malo mierny prejav úzkosti, 26,97 % stredne závažný prejav úzkosti, 10,53 % závažný prejav úzkosti a 11,84 % respondentiek bolo bez známok úzkosti.
Tab. 4 Opisné charakteristiky jednotlivých položiek BAI
Legenda: n - počet respondentov; d – priemerná škálová hodnota odpovedí; 0– vôbec; 1 – mierne; 2 – stredne silne; 3 – veľmi silne; x- priemerná škálová hodnota odpovedí, SD – štandardná odchýlka, Med-medián
Na základe percentuálneho hodnotenia môžeme vidieť, že vo všetkých položkách väčšina respondentiek označovala škálové možnosti 0 (vôbec) a 1 (mierne). Priemerná škálová hodnota odpovedí bola najvyššia v položkách: zlé trávenie, bolesti v bruchu (1,04±0,86 ), potenie (1,04±1,04), strach (0,98±0,87), nevoľnosť, (0,96±0,95), nervozita (0,94±0,92).
DISKUSIA
Duševné zdravie je významné v tehotenstve ako pre ženu, tak aj pre plod a závisí od množstva faktorov. Sledovanie týchto faktorov je dôležité k posúdeniu miery rizika pre zhoršenie duševného zdravia v priebehu tehotenstva (Guszkowska et al., 2014). Ibanez et al. (2015) uvádzajú, že sebahodnotenie duševného zdravia je užitočným ukazovateľom skúmania psychickej pohody a je dôležité ho hodnotiť počas tehotenstva, aby ženám mohla byť ponúknutá potrebná podpora a pomoc. Väčšina žien nášho súboru pozitívne zhodnotila svoje duševné zdravie počas tehotenstva (tab. 1). S negatívnym vplyvom tehotenstva na duševné zdravie nesúhlasilo väčšina žien, avšak v súbore sa vyskytli tehotné ženy, ktoré vyjadrili aj negatívny vplyv tehotenstva na duševné zdravie (tab. 2). Podľa štúdie Vachková, Mareš (2012) tretina žien psychické zmeny počas tehotenstva úplne poprela a tretina žien zakryla svoje mierne negatívne pocity pozitívnym ladením a pocitmi šťastia. Všetky tehotné ženy si boli vedomé zmien v psychike a dokázali tieto zmeny reflektovať. V štúdií Gariepy et al. (2017) bolo zistené, že tehotenstvo nejako výrazne neovplyvnilo psychické ani fyzické zdravie a kvalitu života tehotných žien.
Je nesporné, že tehotenstvo z dôvodu neznámych pocitov neistoty môže byť sprevádzané úzkosťou. Dôkazy potvrdzujú, že úzkosť v tehotenstve ovplyvňuje nielen zdravie tehotných žien, ale môže byť rizikom predčasného pôrodu, predĺženia pôrodu, cisárskeho rezu, nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa (Catov et al., 2010, Hernandez-Martinez et al., 2011). Úzkosť a vplyv jej príznakov môže byť rizikom pre tehotnú matku a má tiež negatívny vplyv na vývoj dieťaťa (Fishell, 2010; Tálová et al., 2016). V štúdií pomocou škály BAI, ktorá sa používa v klinickom výskume v rámci starostlivosti o duševné zdravie, sme sa zamerali na posúdenie stupňov závažnosti úzkosti a posúdenie symptómov úzkosti. Zistili sme, že najviac respondentiek (50,66 %) malo mierny prejav úzkosti, 26,97 % stredne závažný prejav úzkosti, 10,53 % závažný prejav úzkosti a 11,84 % respondentiek bolo bez známok úzkosti (tab. 3). Madhavanprabhakaran et al. (2015) uvádzajú, že štúdie o úzkosti v tehotenstve z rôznych častí sveta ukázali vysokú a rôznorodú prevalenciu 14 – 54 %. Podľa štúdie Claesson et al. (2010) prevalencia symptómov úzkosti počas tehotenstva sa pohybovala medzi 22 % a 23 %. Podľa štúdie u nigerských žien pomer úzkostných porúch u tehotných žien bola 39,0 % v porovnaní s 16,3 % u netehotnej populácie (p <0,001) (Adewuya et al., 2006). Henderson, Maggie (2013) uvádzajú 14 % prevalenciu prenatálnej úzkosti (n=5332). Na základe priemernej škálovej hodnoty odpovedi sme zistili, že medzi najzávažnejšie úzkostne príznaky patrili zlé trávenie, bolesti v bruchu, potenie, strach, nevoľnosť, nervozita. Ide o somatické ako aj psychické prejavy úzkosti. Rubertsson et al. (2014) uvádzajú, že na začiatku tehotenstva sa ženy musia adaptovať na tehotenstvo, zabezpečiť prijatie dieťaťa, vyrovnať sa s fyzickými príznakmi, na ktoré sa môžu postupne adaptovať. Podľa štúdie (Aksoy et al., 2015) nauzea, zvracanie, nevoľnosť v tehotenstve sa preukázali významné vo vzťahu k úzkosti.
Je dôležitá osveta žien, aby mali dostatok informácii o zmenách sprevádzajúcich tehotenstvo ešte pred otehotnením, aby boli pripravené a mohli sa adaptovať na tieto zmeny. Lekári, pôrodné asistentky, sestry ktorá sprevádzajú ženy počas tehotenstva, by mali sa zaujímať o ich zvládanie, identifikovať riziká spojené s duševnými či telesnými zmenami, a to prostredníctvom skríningových nástrojov ako napr. BAI a ich používanie v rámci prenatálnych poradní na monitorovanie rizikových tehotných žien. Výskyt prejavov úzkosti si vyžaduje ich včasné rozpoznanie a psychologické intervencie zo strany zdravotníckych pracovníkov v primárnej zdravotnej starostlivosti ako aj včasné opatrenia zamerané na prevenciu úzkosti v tehotenstve. Eliminovanie úzkosti môžu zdravotníci docieliť správnou informovanosťou, záujmom o tehotnú ženu, budovaním vzťahu dôvery, otvorenou komunikáciou, akceptáciou tehotnej ženy, empatiou, podporou, úctou a rešpektom, profesionálnym prístupom.
ZÁVER
Zistili sme, že duševné zdravie počas tehotenstva hodnotili tehotné ženy väčšinou pozitívne a taktiež väčšina neuvádzala negatívny vplyv tehotenstva na duševné zdravie. V štúdií sa preukázal výskyt prejavov úzkosti u tehotných žien. Využitie škály BAI môže byť prínosom pri identifikovaní úzkosti a vhodným ukazovateľom závažnosti úzkosti u tehotných žien. Včasná detekcia, prevencia problémov týkajúcich sa duševného zdravia tehotných žien a psychologické intervencie zo strany zdravotníckych pracovníkov sú významné pri poskytovaní starostlivosti o tehotné ženy v rámci primárnej starostlivosti a pri dosiahnutí čo najlepšej úrovne duševného zdravia v priebehu tehotenstva.
LITERATÚRA
1. Adewuya, A. O. et al. Anxiety disorders among Nigerian women in late pregnancy: a controlled study. In Arch Womens Ment Health. 2006, vol. 9, no. 6, p. 325-8.
2. Aksoy, H. et al. Hyperemesis and Threatened Abortion in Early Pregnancy: Relationship with Anxiety and Depression and Review of the Literature. In Acıbadem Üniversitesi Sağlık Bilimleri Dergisi. 2015, vol. 6, no. 4, p. 203-209.
3. Catov, J. M. et al. Anxiety and optimism associated with gestational age at birth and fetal growth. In Maternal and Child Health Journal [online]. 2010, vol. 14, no. 5, p. 758-764.
4. Claesson, I. M. et al. Prevalence of anxiety and depressive symptoms among obese pregnant and postpartum women: an intervention study. In BMC Public Health. 2010, vol. 16, no. 10, p. 766
5. Čekal, M., Šulc, J. Průvodce ženy jiným stavem. Praha: Československý spisovatel, s.r.o., 2010. 169 s. ISBN 978-80-87391-39-6.
6. Fedor- Freybergh, P. G. Prenatálne dieťa. Psychosomatické charakteristiky prenatálneho a perinatálneho obdobia ako prostredia dieťaťa. Vydavateľstvo F, Pro mente sana s.r.o. Trenčín, 2013. 65 s. ISBN 978-80-88952-74-9.
7. Fishell, A. Depression and anxiety in pregnancy. In J Popul Ther Clin Pharmacol. 2010; vol. 17, no 3, p. 363-369.
8. Gariepy, A., et al. 2017. Pregnancy context and women's health-related quality of life. In Contraception. 2017, vol. 95, no. 5, p. 491-499.
9. Guszkowska, M. et al. 2014. The correlates of mental health of well-educated Polish women in the first pregnancy. In Journal of Mental Health. 2014, vol 24, no. 6, p. 328-332.
10. Henderson, J., Maggie, R. Anxiety in the perinatal Perio: Antenatal and postnatal influences and women’s experience of care. In Journal of Reproductive and Infant Psychology. 2013, vol. 31, no. 5, p. 465-478.
11. Hernandez-Martinez, C. et al. Relation between positive and negative maternal emotional states and obstetrical outcomes. In Women and Health. 2011, vol. 51, no. 2, p. 124-135.
12. Ibanez G. et al. Prevalence and characteristics of women reporting poor mental health during pregnancy: Findings from the 2010 French National Perinatal Survey. In Rev Epidemiol Sante Publique. 2015, vol. 63, no. 2, p. 85-95.
13. Izáková, L. 2013. Duševné zdravie počas tehotenstva a po pôrode. In Psychiatr. Praxi. 2013, roč. 14, č. 4, s. 161-163.
14. Madhavanprabhakaran, G. K. et al. Prevalence of pregnancy anxiety and associated factors. In International Journal of Africa Nursing Sciences. 2015, vol.3, p. 1-7.
15. Rubertsson, C. et al. 2014. Anxiety in early pregnancy: prevalence and contributing factors. In Arch Womens Ment Health.2014, vol. 17, no. 3, p. 221-8.
16. Salim, N. et al. Everyday behavioral and physical changes in women during the postpartum period: a qualitative approach. In Online Bras J Nurs. 2010, vol. 9, no. 1.
17. Slezáková, L. et al. Ošetřovatelství v gynekologii a porodnictví. Praha: Grada Publishing, a. s., 2011. 269 s. ISBN 978-80-247-3373-9.
18. Talová et al. Úzkost a úzkostné poruchy v průběhu těhotenství a po porodu. In Čes a slov Psychiatr. 2014, vol. 110, no. 1, p. 29-37.
19. Tošner, J. Celková životospráva a pracovní zařazení. Psychologie těhotenství. In ČECH, E., HÁJEK, Z., MARŠÁL, K., a kol. 2014. Porodnictví 3. vyd. Vydavateľstvo Praha: Grada Publishing, 2014. 3.vyd. 576 s. ISBN 978-80-4529-9.
20. Vachková, E., Mareš, J. Kvalita života žen v období těhotensvtí: studie pomoci ohniskových skupin. In Kontakt. 2012, roč. 14. č. 3, s. 286–297.
Autorka: Mgr. Lucia Mazúchová, PhD., odborná asistentka, Ústav Pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, SR
Korešpodenčná adresa:
Mgr. Lucia Mazúchová, PhD.
Malá Hora 5,
036 52 Martin
SLOVENSKO
mazuchova@jfmed.uniba.sk
do redakce přišlo 7. 7. 2017
K tisku zařazeno 31.8. s připomínkami po recenzním řízení
Web7master s.r.o.