PSYCHOSOM | ��asopis pro psychosomatickou a psychoterapeutickou medic��nu

MAZÚCHOVÁ L., KELČÍKOVÁ S., HRICOVÁ D.: VNÍMANIE ZDRAVIA A POHODY MATIEK VIACDETNÝCH RODÍN. PSYCHOSOM 2017; 15 (2) S.144- 154

Viacdetnosť je jav čím ďalej vzácnejší, napriek tomu ešte stále nielen na Slovensku, ale aj v Európe viacdetné rodiny tvoria význačný potenciál pre udržateľnosť reprodukcie. Jedným zo základných pilierov reprodukčného a sexuálneho zdravia je starostlivosť o matku.

Štúdia prezentuje čiastkový cieľ s intenciou zistiť, ako sa matky viacdetných rodín cítia po fyzickej a psychickej stránke, či majú zdravotné problémy v dôsledku opakovaných tehotenstiev a pôrodov a aké boli ich pôrody. Výskumný súbor tvorilo 140 matiek vo veku od 26 do 66 rokov (priemerný vek 35,84 ± 8,34 rokov), ktoré mali 4 a viac detí. Metódou zberu údajov bol autorkami zostavený dotazník zameraný na zisťovanie vnímania zdravia, pohody, zdravotných problémov v dôsledku opakovaných tehotenstiev, pôrodov a na subjektívne hodnotenie pôrodov matkami. Na spracovanie výsledkov výskumu boli aplikované metódy deskriptívnej štatistiky. Väčšina matiek z reprezentatívnej vzorky (n=140), napriek záťaži, ktorá je spojená s viacdetnou rodinou, sa cíti dobre alebo normálne po fyzickej aj psychickej stránke. Väčšina matiek viacdetných rodín (65,71 %) nemala žiadne zdravotné problémy v dôsledku opakovaných gravidít a pôrodov a tiež prevažná väčšina matiek (82,14 %) malo všetky pôrody spontánne a svoje pôrody hodnotila ako bezproblémové (59,29 %).
Opakované tehotenstvá ako aj starostlivosť o viac detí predstavujú pre organizmus ženy vyššiu záťaž a možné riziko zdravotných problémov. Bezpečné materstvo matiek viacdetných rodín zahŕňa kvalitnú prenatálnu, perinatálnu a postnatálnu starostlivosť, na ktorej participujú zdravotnícky pracovníci.
Kľúčové slová: zdravie matiek, viacdetná matka, viacdetná rodina, tehotenstvo, pôrod, zdravotné problémy

ABSTRACT: MAZÚCHOVÁ L., KELČÍKOVÁ S., HRICOVÁ D.: THE PERCEPTION OF HEALTH AND WELLBEING OF MOTHERS IN THE FAMILIES WITH MORE CHILDREN. PSYCHOSOM 2017; 15 (2) PP.144- 154
Multiple children of family is a phenomenon that is becoming more and more uncommon. Despite this fact, not only in Slovakia, but generally in Europe, families with more children represent significant potential for sustainability of human reproduction. The care for a mother is one of the mainstays of reproductive and sexual health. This study represents a partial target with the intention to find out how mothers of families with more children feel physically and psychically, if they have healthy problems as a result of repetitive pregnancies and child births and how they have dealt with their child births. The research file was represented by 140 women with 4 and more children in the age range between 26 and 66 (the average age of 35,84 ±8,34 years). In order to gather the relevant data, the authors have constructed a questionnaire to find out the perception of health, contentment, healthy problems as a result of repetitive pregnancies and child births as well as to find out the subjective evaluation of child births by mothers. Gathered data were processed with the methods of descriptive statistics. Despite the stress related to the family with more children, the majority of mothers from representative file (n=140) has stated that they feel fine and normally physically and psychically. The majority of mothers of the of multiple children (65,71 %) have not had any healthy problems as a result of repetitive pregnancies and child births as well as the predominant majority of mothers (82,14 %) has had all spontaneous child births and evaluated their births as trouble-free (59,29 %).
Repetitive pregnancies as well as the care for more children represent greater stress and potential risk of healthy problems for mothers. Safe maternity of mothers of supernumerary families include quality prenatal, postnatal, perinatal care that is secured by medical staff.
Key words: health of mothers, mother of multiple children, families with more children, pregnancy, child birth, healthy problems

ÚVOD
Ženy, zvlášť matky viacdetných rodín, využívajú častejšie systém zdravotnej starostlivosti ako muži, čo je spôsobené ich reprodukčnou funkciou. Starostlivosť o sexuálne a reprodukčné zdravie, matku v tehotnosti a dieťa po narodení patrí vo všetkých vyspelých krajinách medzi najdôležitejšie priority a zdravotnícke projekty s vysokou celospoločenskou a ekonomickou návratnosťou. Matky okrem starostlivosti o seba sú zároveň aj zodpovedné za zdravotnú starostlivosť svojich detí. Kognitívny a fyzický vývin detí je ovplyvnený zdravím, výživou a správaním ich matiek počas tehotenstva a ranného detstva. U detí žijúcich v bezpečí a v dobrej starostlivosti je väčšia pravdepodobnosť lepšieho zdravia v dospelosti (1).

Termínom parita sa rozumie počet detí, ktoré žena doposiaľ porodila. O multipare sa hovorí, ak žena porodila 2 a viac krát, o grand multipare, ak žena porodila 5 a viac krát živo aj mŕtvo narodených detí ≥20 týždňov tehotenstva a o grand grand multipare, ak žena porodila 10 a viac živo aj mŕtvo narodených detí ≥20 týždňov tehotenstva (2, 3, 4). Iní autori za grand multipary označujú ženy s paritou 4 – 8 a grand grand multipary ženy s paritou 9 a viac (5, 6).
Cieľom štúdie bolo zistiť, ako sa matky viacdetných rodín cítia po fyzickej a psychickej stránke, či mali zdravotné problémy v dôsledku opakovaných tehotenstiev, pôrodov a aké boli.

METODIKA
Na zber relevantných údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý obsahoval 41 položiek, z ktorých prezentujeme iba čiastočné výsledky 4 položiek dotazníka. Výskumný súbor tvorilo 140 matiek viacdetných rodín. Výber respondentiek bol zámerný, nenáhodný, závery výskumu sa aj napriek snahe o reprezentatívnosť súboru budú interpretovať a generalizovať len na uvedený výberový výskumný súbor (7). Do súboru respondentov boli zaradené matky, ktoré spĺňali vopred určené inkluzívne kritériá: minimálny počet detí štyri, matka ochotná spolupracovať, t.j. vyplniť každú položku dotazníka, písomný súhlas matky so zapojením do výskumnej štúdie. Matky boli s vekovým priemerom 35,84 (±8,34 rokov); vo vekovom rozpätí 26 až 66 rokov. Štúdie sa zúčastnilo 43,57 % žien s ukončeným stredoškolským vzdelaním, 40,00 % s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa a zvyšných 16,43 % s vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa. V našom súbore priemerný počet detí v jednej rodine bol 5 (priemer 5,14 detí), pričom najväčší vyskytujúci sa počet detí v rodine bol 12 detí. 82,14 % respondentiek malo všetky pôrody spontánne (prirodzené), 14,29 % spontánne aj cisárskym rezom a zvyšných 3,57 % malo všetky pôrody cisárskym rezom. Dotazník vlastnej konštrukcie sa najskôr overil pilotnou štúdiou s 10 respondentkami, ktoré vyplnili dotazník. Na základe pilotáže sa modifikovali problematické formulácie 3 položiek, ako aj úvod dotazníka v zmysle poskytnutej informácie o štúdii a inštrukciách. Skonštruovaný dotazník sa v jeho definitívnej verzii distribuoval osobne aj elektronicky. Matky viacdetných rodín sme oslovili aj prostredníctvom Klubu mnohodetných rodín a prostredníctvom lektorov Ligy pár páru. Po ich kladnej spätnej odpovedi sme zaslali prostredníctvom e-mailu odkaz (link) na dotazník. Našim cieľom bolo získať 150 respondentov. Osobne sa distribuovalo 80 dotazníkov. Návratnosť z osobne distribuovaných dotazníkov bola 56 dotazníkov (responzibilita: 70 %). Pri distribúcii dotazníka elektronickou formou bolo cieľom získať 100 dotazníkov a návratnosť v stanovenom období bola 94 dotazníkov (responzibilita: 94 %). Celkovo pre účely štúdie cieľom bolo získať 150 dotazníkov. Do štatistického spracovania výsledkov bolo zaradených 140 dotazníkov ako vyhodnotiteľných (10 dotazníkoch bolo zo spracovania vyradených pre nesplnenie inkluzívnych kritérií). Štúdia sa realizovala v období december 2014 – február 2015 na území SR. Empirické údaje z dotazníka boli okódované a následne prevedené do elektronickej podoby v programe MS Excel 2000. Získané údaje boli spracované metódami deskriptívnej štatistiky.

VÝSLEDKY
V tabuľke č. 1 interpretujeme odpoveď na otázku: „Ako sa cítite po zdravotnej a fyzickej stránke?“
Tab. č. 1 Zdravotná a fyzická pohoda matiek

V tabuľke č. 2 interpretujeme odpoveď na otázku: „Ako sa cítite po psychickej stránke?“
Tab. č. 2 Psychická pohoda matiek

V tabuľke č. 3 interpretujeme odpoveď na otázku: „Máte alebo mali ste nejaké zdravotné problémy v dôsledku opakovaných tehotenstiev a pôrodov?“
Tab. č. 3 Zdravotné problémy v dôsledku opakovaných tehotenstiev, pôrodov

Zdravotné problémy v dôsledku opakovaných tehotenstiev sa nevyskytli u 65,71 % opýtaných a 34,29 % matiek uviedlo, že sa u nich vyskytli zdravotné problémy. Ak v tejto položke ak respondentky uviedli možnosť áno (že sa u nich vyskytli zdravotné problémy) mali uviesť aké problémy. Išlo o otvorenú otázku, v ktorej najčastejšie sa vyskytli odpovede: varixy (prípadne zhoršenie stavu varixov), oslabený brušný lis, inkontinencia, anémia, nadváha, problémy s chrbticou, hemoroidy, problémy s kĺbmi, preeklapsia, hypertenzia.
V tabuľke č. 4 interpretujeme odpoveď na otázku: „Ako by ste celkovo zhodnotili Vaše pôrody?“
Tab. č. 4 Subjektívne hodnotenie pôrodov matkami

Viac ako polovica matiek (59,29 %) hodnotilo celkovo svoje pôrody ako bezproblémové, 37,14 % s menšími problémami a 3,57 % s väčšími problémami. V tejto položke, ak respondentky označili, že ich pôrody boli problémové nasledovala otvorená otázka, kde mali napísať o aké problémy išlo. Z najčastejšie sa vyskytujúcich problémov respondentky uvádzali: masívne krvácanie hneď po pôrode (27,53 %), problém s odlučovaním placenty (23,47 %), pôrod ukončený cisárskym rezom kvôli náhlym komplikáciám počas pôrodu (23,02 %), abnormálne polohy plodu (13,98 %), nedostatok síl pri poslednej fáze pôrodu (12,00 %).

DISKUSIA
Výsledky výskumov v minulosti naznačujú, že grant multipary boli pokladané za rizikové a viac parita sa považovala za pôrodnícky problém (8). Britská štúdia naznačuje, že v rozvinutých krajinách s vyhovujúcimi podmienkami zdravotnej starostlivosti grand multiparity by nemali byť považované za rizikové a hodnotenie rizík by malo byť založené na minulej a súčasnej anamnéze rodičky a nie len na základe parity (9). Riziko viacrodičiek súvisí aj s nízkym sociálno-ekonomickým statusom a zvyšujúcim sa vekom (5). Aj Simonsen et al. (3) zistili, že u mladých žien (vek: 18-34) grand multipar sa nepreukázalo riziko pre komplikácie súvisiace s tehotenstvom.

Tehotenstvo predstavuje časovo obmedzený fyziologický proces, ktorý ovplyvňuje ženu po fyzickej a emocionálnej stránke (10). Prežívanie záťaže pozostáva z množstva jednotlivých oblastí, ktoré v rôznej miere ovplyvňujú zdravie a kvalitu života matiek. Medzi základné oblasti patria fyzický stav a funkčné schopnosti, psychologické parametre a celková spokojnosť, sociálne interakcie, faktory týkajúce sa ekonomickej situácie, spiritualita (11). Keďže opakované tehotenstvá a starostlivosť o viac detí predstavuje vyššiu fyzickú aj psychickú záťaž našou štúdiou sme zisťovali, ako sa matky cítia po fyzickej a psychickej stránke vo vzťahu k väčšiemu počtu detí. Najviac respondentiek (72,14 %) z nášho súboru uviedlo, že sa cíti po fyzickej stránke dobre, vyjadrilo sa, že hľadá možnosti, ako tráviť čas na podporu svojho zdravia a na obnovu fyzických síl. Menej 9,29 % respondentiek sa cítilo veľmi dobre, venuje dostatok času na načerpanie fyzických síl a stará sa o svoje zdravie. O niečo viac 17,86 % respondentiek sa po fyzickej stránke cítilo zle, unavene a nestíha venovať čas na podporu svojho zdravia a obnovu fyzických síl. Len 0,71 % sa cítilo veľmi zle, vyčerpane a nemá chuť už robiť niečo na viac (tab. č. 1). Je racionálne a zdraviu prospešné medzi jednotlivými tehotnosťami udržiavať rozostupy na regeneráciu fyzických síl organizmu. Rozostup medzi graviditou kratší ako 2 roky môže byť spojený s rizikom predčasného pôrodu a ďalších rizík. Časové odstupy medzi tehotnosťami sú dôležité pre doplnenie organizmu matky o nutrienty, ktoré odovzdala svojmu dieťaťu v predchádzajúcej gravidite a pri dojčení (4). V našom súbore matiek boli rozostupy medzi deťmi priemerne 2,4 roka. Ďalej sme výskumom zisťovali, ako sa respondentky cítia po psychickej stránke, a zistili sme, že 44,29 % matiek z nášho súboru sa cítilo dobre, zvládajú záťaže, hľadajú možnosti, ako tráviť určitý čas aj na podporu seba, a cítia podporu aj z okolia. 42,14 % matiek sa cítilo normálne, pociťujú určitú záťaž, no zatiaľ s ňou nič nerobia. 10,71 % matiek sa cítilo veľmi dobre, uviedli, že venujú dostatok času sami sebe a majú podporu z okolia. Iba 1,43 % odpovedalo, že sa cíti zle, že záťaže nedokážu zvládať a necítia podporu z okolia a zostávajúcich 1,43 % matiek sa cítilo po psychickej stránke veľmi zle a mali pocit nezvládnutia záťaží (tab. č. 3). Šarkan (12) konštatuje na základe skúmania, že medzi viacdetnosťou a neadekvátnou záťažou nie je nijaký priamy vzťah. To isté platí aj o vzťahu viacdetnosti a rodinnej resiliencie. Či bude viacdetnosť bremenom alebo zdrojom sily, závisí od štruktúry zložitého viacúrovňového systému protektívnych a zotavovacích faktorov tvoriacich dynamickú resilientnú „armatúru“ rodinných systémov. Medzi sociálne determinanty zdravia matiek patrí tehotenské zdravotné správanie a zdravotný stav (13), ktoré sú ovplyvnené radom environmentálnych a sociálnych faktorov, ako je prístup k zdravotnej starostlivosti a chronický stres (14). Sociálne faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie matiek, môžu tiež ovplyvniť priebeh tehotenstva a zdravie dieťaťa (15).

Zaujímalo nás, aké zdravotné problémy sa vyskytli u matiek v dôsledku opakovaných tehotenstiev a pôrodov. Väčšina matiek (65,71 %) našej štúdie nemala žiadne zdravotné problémy v dôsledku opakovaných gravidít a pôrodov a u zvyšných 34,29 % respondentiek sa problémy vyskytli (tab. č. 3). Najčastejšie zdravotné problémy respondentky uvádzali: varixy, oslabený brušný lis, inkontinencia, anémia, nadváha, problémy s chrbticou, hemoroidy, problémy s kĺbmi, preeklapsia, hypertenzia. Podobné problémy boli identifikované aj na základe zahraničnej porovnávacej štúdie, podľa ktorej incidencia zdravotných problémov u grand multipar (4 a viac deti) bola 9,8 %. Výskyt anémie, hypertenzie a gestačného diabetu bola u nich signifikatne vyššia ako u rodičiek s nižšou paritou (6). Bondagji (16) uvádza, že špecificky rizikovou skupinou z hľadiska zdravia sú grand grand multipary. Vyššia je u nich frekvencia cisárskych rezov z pôrodníckej indikácie. Najčastejšími príčinami ochorení sú poruchy placenty a hypo až atonia maternice s krvácaním po pôrode. V podmienkach modernej západnej medicíny sa uvedené stavy vo veľkej miere darí úspešne zvládnuť. Štandardná dispenzarizácia všetkých grand multipár ako rizikových tehotností v prenatálnych poradniach a pôrod v nemocnici tvoria kľúčovú a efektívnu stratégiu prevencie komplikácií a podpory zdravia. Aj ďalšie štúdie potvrdzujú u grand multipar zvýšené riziko anémie, hypertenziu, preeklampsiu, placentu praeviu, abrupciu placenty (17, 5). Bartkovjak (4) uvádza, že grand multipary sú často vo vyššom reprodukčnom veku, s ktorým súvisia chronické ochorenia ako hypertenzia, tehotenská cukrovka, ako aj predchádzajúce operácie. Rodičky po viacerých krátko po sebe nasledujúcich pôrodoch sú ohrozené anémiou a nedostatkom kalcia, ktoré je uvoľňované z kostí pri dojčení. Sú ochorenia, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s opakovaným pôrodom častejšie. Z hľadiska neskorých následkov sú rodičky s viac paritou ohrozené narušením funkcie a štruktúry panvového dna, čo má za následok s pribúdajúcim vekom, pokles hladín ovariálnych hormónov a spolupôsobením ďalších faktorov, niekedy dochádza k inkontinencii, k vzniku prolapsov maternice a pošvových stien pred rodidlá. Medikamentózna a operačná liečba umožňuje zlepšenie kvality života matiek pri týchto problémoch. V oblasti výživy je vhodná suplementácia kyselinou listovou, prípravkami železa a kalcia spolu s dostatkom pestrej stravy s obsahom živočíšnych proteínov. U tehotných je potrebné nastaviť liečbu prípadných chronických ochorení, zvlášť tehotenskej cukrovky a hypertenzie, ako aj iných ochorení, na ktoré sa žena liečila pred graviditou. V prevencii predčasného pôrodu je potrebná liečba močovo-pohlavnej infekcie i bezpríznakovej infekcie močových ciest. Ženy s hroziacim predčasným pôrodom vyžadujú kľudový režim niekedy i preventívnu hospitalizáciu na lôžkovom oddelení. Pôrodnícke vyšetrenie pred pôrodom umožní v prípade nevyhnutnosti plánovať primárny alebo sekundárny cisársky rez. Výsledky štúdie preukázali, že podiel žien, ktoré podstúpili cisársky rez, bol u grand multipar signifikantne vyšší (p <0,05) ako v porovnávacej skupine žien s nižšou paritou(6).

U našich respondentiek sme v súvislosti so subjektívnym prežívaním svojich pôrodov zistili, že väčšina matiek (59,29 %) nášho súboru vnímala svoje pôrody ako bezproblémové, 37,14 % matiek s menšími problémami a 3,57 % ich hodnotilo ako pôrody s väčšími komplikáciami (tab. č. 4). Z najčastejšie sa vyskytujúcich problémov respondentky uvádzali: masívne krvácanie hneď po pôrode, problém s odlučovaním placenty, pôrod ukončený cisárskym rezom kvôli náhlym komplikáciám počas pôrodu, abnormálne polohy plodu, nedostatok síl pri poslednej fáze pôrodu. Viaceré štúdie potvrdili u grand multipar maternicovú ruptúru, väčšie popôrodné krvácanie, abnormálne polohy plodu a operačný pôrod u tehotných žien s vysokou paritou (17, 5, 6). Zníženie tonusu svaloviny maternice z dôvodu väčšieho podielu elastických vláken podmieňuje vznik abnormalít polohy plodu – priečna, šikmá a mobilná poloha. Na poruchách uloženia plodu sa zúčastňuje i znížená pevnosť brušnej steny pri rozostupe priamych brušných svalov po opakovaných pôrodoch. Porucha vstupovania vedúcej časti plodu do oblasti panvového vchodu môže byť pri odtoku plodovej vody spojená s prepadnutím pupočníka a jeho útlakom. Porucha kontraktility maternice – hypotónia až atónia po pôrode býva častejšie spojená s významným krvácaním, ktoré vyžaduje transfúzie krvi i korekciu zrážania krvi, niekedy až operačnú liečbu. Častejšie dochádza k poruche odlučovania placenty alebo jej časti. Pri nepomere medzi hlavičkou plodu a panvou pri pôrode veľkého plodu z rôznych príčin (napríklad pri diabetickej fetopatii) je grand multipara ohrozená rizikom ruptúry uteru. Tržné poranenia maternice bez predchádzajúcej jazvy sa u grand multipár vyskytujú častejšie (4).

Tehotná žena, žena počas pôrodu a po pôrode vyžaduje osobitnú zdravotnú starostlivosť, ktorá spočíva v kvalitnej prenatálnej perinatálnej a postnatálnej starostlivosti a ktorú zabezpečujú okrem gynekológov aj pôrodné asistentky. Starostlivosť o zdravie matiek viacdetných rodín by mala byť ešte viac umocnená. V rámci starostlivosti o zdravie matiek je dôležitá primárna prevencia, ktorá spočíva v aktívnom vyhľadávaní a identifikácií rizikových faktorov, v edukácii matiek a rozvinutie ich potrebných zručnosti vo vzťahu k zdraviu. Sekundárna prevencia zahŕňa skríning, dispenzarizáciu, diagnostiku a liečbu už existujúcich problémov. Úlohou pôrodnej asistentky okrem iného je aj realizácia efektívnej edukácie žien zameranej na podporu a prevenciu zdravia ako aj na prevenciu nádorových ochorení (samovyšetrovanie prsníkov, preventívne prehliadky), a na plánovanie rodičovstva. Multiparita súvisí s plánovaním rodičovstva. Terciárna prevencia sa zameriava na rehabilitáciu a zabránenie obnovenia zdravotných problémov (18).

Zo strany zdravotníckych pracovníkov by bolo potrebné aktívne vyhľadávanie matiek viacdetných rodín s cieľom zlepšiť možnosti prístupu k informáciám a k službám zdravotníckej starostlivosti v predpôrodnej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti. Zlepšiť osvetu a zdravotnú edukáciu matiek v súvislosti s väčším počtom tehotenstiev a pôrodov v oblasti predchádzania vzniku zdravotných problémov. Bolo by potrebné legislatívne obnoviť návštevné služby pôrodných asistentiek v domácnostiach matiek viacdetných rodín počas prenatálneho a postnatálneho obdobia ako súčasť prevencie v materstve a v záujme zachovania bezpečného materstva a zdravia. Takáto návštevná služba v domácom prostredí by mala byť ponúknutá pre všetkých na základe dobrovoľnosti a zameraná na podporu zdravia dieťaťa ako aj na poskytnutie podpory zdravia a sociálnej podpory rodičom viacdetných rodín a na poskytnutie zdravotnej výchovy (19, 20). Pôrodné asistentky a sestry by mali identifikovať potreby rodín, matiek, ich riziká, poskytovať holistický model starostlivosti, ktorý zahŕňa ošetrovateľské, fyzické, psychické, emocionálne a sociálne aspekty a uľahčuje prístup k dostupným podporám pre uspokojenie potrieb matiek (20).

ZÁVER
Na vedeckých fórach sa diskutuje o opatreniach a scenároch udržateľnej reprodukcie. Podpora, záujem o matky viacdetných rodín môže byť jedným z riešení pre udržanie reprodukcie. Hoci si to spoločnosť málo uvedomuje, žena, ktorá vychováva deti, vykonáva tú najušľachtilejšiu a najvznešenejšiu službu spoločnosti a štátu. Od jej fenoménu ženskosti, ktorý sa zvláštnym spôsobom napĺňa práve v materstve a pri výchove detí, závisí morálny, duchovný, ale aj ekonomický potenciál budúcich generácií. Starostlivosť o zdravie matiek je dôležitým cieľom v oblasti verejného zdravia. Starostlivosť o zdravie matiek viacpočetných rodín by mala byť ešte viac umocnená, pretože opakované tehotenstvá ako aj starostlivosť o viac detí predstavujú pre organizmus ženy vyššiu záťaž. Našou štúdiou sme sa snažili prispieť k lepšiemu chápaniu tejto problematiky a poukázať na to, že matky viacdetných rodín pri dobrej prenatálnej, perinatálnej a postnatálnej starostlivosti, na ktorej významnou mierou participujú aj pôrodné asistentky, nemusia byť považované za rizikové.

Literatúra
1. Anda R. F., Felitti V. J., Bremner J. D., Walker J. D., Whitfield C., Perry B. D. et al. The enduring effects of abuse and related adverse experiences in childhood: A convergence of evidence from neurobiology and epidemiology. Eur Arch Psychiatry Clin Neurosci. 2006 Apr;256(3):174-86.
2. Abu-Heija A. T., Chalabi H. E. Great grand multiparity: is it a risk? J Obstet Gynaecol. 1998 Mar; 18:136-8.
3 Simonsen S. M., Lyon J. L., Alder S. C., Varner M. W. Effect of grand multiparity on intrapartum and newborn complications in young women. Obstet Gynecol. 2005 Sep;106 (3):454-60.
4. Bartkovjak M. Gynekologická starostlivosť o matky s viacerými deťmi. In: Chmelík B, editor. Ochrana života XIV.: Viacdetná rodina v minulosti a dnes. Trnava: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity; 2013. p. 125-128.
5 Lyrenäs S. 2002 Labor in the Grand Multipara. I Gynecol Obstet Invest. 2002;53(1):6–12
6. Shahida S. M., Islam M. A., Begum S., Hossain M. A., Azam M. S. Maternal outcome of grand multipara. Mymensingh Med J. 2011 Jul;20(3):381–385.
7. Rimarčík M. Štatistika pre prax. Vydané vlastným nákladom, 2007.
8. Fuchs K., Peretz B. A., Marcovici R., Paldi E., Timor-Tritsh. The „grand multipara“--is it a problem? Int J Gynaecol Obstet. 1985;23(4):321.
9. Bugg G. J., Atwal G. S., Maresh M. Grandmultiparae in a modern setting. BJOG: Int J Gynaecol Obstet. 2002 Mar;109(3):249-53.
10. Hájek Z. Prenatální péče o fyziologické tehotenství. Moderní babictví. 2004 Jan;3:1-2.
11. Ondrejka I., Adamik P., Mažgútová A., Kerná V., Hollá G., Ondrejková E. Psychosomatické kontexty kvality života rodičov detí s psychickými poruchami. Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika. 2007;14(2-3):63-70.
12. Šarkan M. 2008. Mnohodetnosť v kontexte rodinnej resiliencie. In: Csontos L, Šarkan M, editors. Rodina v súčasnom svete: Mnohodetná rodina – bremeno, alebo zdroj sily. Trnava: Dobrá kniha, 2008. s. 127-143.
13. Bryant A. S., Worjoloh A., Caughey A. B., Washington A. E. Racial/ethnic disparities in obstetric outcomes and care: Prevalence and determinants. Am J Obstet Gynecol. 2010 Apr;202(4):335-43.
14 Williams D. R., Collins C. US Socioeconomic and racial differences in health: Patterns and explanations. Ann Rev Soc. 1995;21:349-86.
15. Martin J. A., Hamilton B. E., Sutton P. D., Stephanie J., Ventura, M. A., Menacker F. et al. Births: Final data for 2006. Natl Vital Stat Rep 2009 Jan; 57(7):1-104.
16. Bondagji N. 2005. The Perinatal and Neonatal Outcome in Grand-Grand Multiparous Women, A Comparative Case Control Study. Bahrain Medical Bulletin, 2005.
17. Brunner J., Melander E., Krook-Brandt M., Tho-massen P. A. Grand multiparity as an obstetric risk factor: A prospective case-control study. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol. 1992 Dec;47(3):201–5.
18. Hanzlíková A. et al. Komunitné ošetrovateľstvo. 2.vyd Martin: Osveta, 2006.
19. Vimpani G. Editorial comment: Home visiting vulnerable infants in Australia. Journal of Paediatrics and Child Health. 2000 Dec;36(6):537-539.
20 NSW Kids and Families. 2010 Maternal & Child Health Primary Health Care Policy dostupné z: http://www0.health.nsw.gov.au/policies/pd/2010/pdf/PD2010_017.pdf

Do redakce přišlo: 30. 5. 2016
Po recenzi upraveno: 5. 9. 2016
K tisku zařazeno: 15. 2. 2017

Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika

This work, by Psychosom, is licensed under CC BY 4.0