PSYCHOSOM | ��asopis pro psychosomatickou a psychoterapeutickou medic��nu

VÝZKUM

Autorky: Mazúchová L., Kelčíková S., Markusová K.: Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika

Abstrakt: Mazúchová L., Kelčíková S., Markusová K.: Informovanosť Žien o nežiaducich účinkoch a rizikách hormonálnej antikoncepcie, PSYCHOSOM 2015; 13(4) s. 266-275

Hormonálna antikoncepcia je dnes ponúkaná ako niečo prospešné pre zdravie ženy, avšak nové vedecké poznatky poukazujú aj na výskyt jej nežiaducich účinkov a rizík. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň informovanosti žien o nežiaducich účinkoch a rizikách antikoncepcie zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek. Ako výskumný nástroj bol vytvorený neštandardizovaný dotazník. Celkovo bolo v gynekologických ambulanciách distribuovaných 130 dotazníkov, vrátilo sa 108 (responzibilita: 83,07 %), pričom 8 dotazníkov bolo vyradených pre nesplnenie kritérií. Výskumu sa zúčastnilo 100 respondentiek s vekovým priemerom 28,7 (±5,28) rokov, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu, a podpísali informovaný súhlas so zapojením do výskumnej štúdie. Najčastejšími dôvodmi užívania hormonálnej antikoncepcie u respondentiek nášho súboru boli: zamedzenie plodnosti (66%) a  zdravotné dôvody (34%). Zistili sme, že 54 % respondentiek bolo informovaných zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek o nežiaducich účinkoch  hormonálnej antikoncepcie avšak 51,85 % z nich bolo informovaných nedostatočne. O rizikách zvyšujúcich nežiaduce účinky HAK bolo informovaných 64 % respondentiek. Najčastejšie nežiaduce účinky HAK u respondentiek sa zaznamenali bolesť hlavy, emočná labilita,  zníženie libida. Úroveň informovanosti žien o nežiaducich účinkoch  antikoncepcie zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek môžeme hodnotiť ako neuspokojivú, preto by bolo potrebné zlepšiť a  skvalitniť edukáciu žien o hormonálnej antikoncepcii .

Abstract: Mazúchová L., Kelčíková S., Markusová K.: The awareness of women about the undesirable effects and risks of hormonal contraception, Psychosom 2015; 13(4), pp. 266-275 

Hormonal contraception is nowadays offered as something beneficial for the woman´s health, but the new scientific knowledge is showing us its undesirable effects as well. The objective of the study was to find out the awareness level of women about the undesirable effects and risks of hormonal contraception from the side of doctors/ midwives. As a research tool, we have created a non- standardized questionnaire. Overall we have distributed 130 questionnaires in the gynaecological centres, 108 questionnaires have been returned (recoverability: 83.07 %). 8 questionnaires have been excluded from the research due to the incomplete information. 100 respondents, with the average age of 28.7 (±5.28) years, that have used hormonal contraception have participated in this research and signed the written agreement about their participation in this research study. The most frequent reasons for using the hormonal contraception by our respondents were the following ones: fertility prevention (66 %) and healthy reasons (34 %). We have found out that 54 % of respondents were informed from the side of doctors/midwives about the undesirable effect of hormonal contraception, however 51.85 % from them have been informed insufficiently. 64 % of respondents have been informed about the risks of increased effects of hormonal contraception. The most frequent effects of hormonal contraception by our respondents were headache, emotional instability, and decrease of libido. The awareness level of women about the undesirable effects of hormonal contraception from the side of doctors/midwives has been evaluated as unsatisfactory. So it would be necessary to improve the education of women in the area of hormonal contraception.

Kľúčové slová: hormonálna antikoncepcia, nežiaduce účinky, riziká, informovanosť žien, pôrodná asistentka

Key words: hormonal contraception, undesirable effects, risks, awareness of women, midwife

 ÚVOD

Hormonálna antikoncepcia je dnes najpoužívanejšia forma antikoncepcie a v súčasnosti je ponúkaná ako niečo samozrejmé, neškodné alebo dokonca prospešné pre zdravie modernej ženy, či dospievajúceho dievčaťa. Skúsenosti z minulých rokov, ako aj nové vedecké poznatky však poukazujú okrem pozitívnych účinkov aj na výskyt nežiaducich účinkov a zdravotných problémov u užívateliek tohto druhu antikoncepcie (Van Hylckama, 2009; Hutchinson, 2009; Schultz, Major, 2006). Na Slovenku podľa štatistiky do roku 2012 užívalo antikoncepciu 304 277 žien, čo predstavuje 22,4 % žien fertilného veku. Podiel žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu predstavoval 81,8 % a vnútromaternicovú antikoncepciu 16,5 % žien vo veku 15 – 49 rokov. V posledných rokoch má užívanie hormonálnej antikoncepcie klesajúcu tendenciu (Laurinec, 2009). Hlavným cieľom štúdie bolo zistiť úroveň informovanosti žien o nežiaducich účinkoch antikoncepcie. zo strany lekárov a pôrodných asistentiek. Čiastkovými cieľmi štúdie bolo zistiť z akých dôvodov užívajú ženy hormonálnu antikoncepciu a aká je ich informovanosť o jej nežiaducich účinkoch, o rizikách zvyšujúcich nežiaduce účinky zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek a zistiť aké nežiaduce účinky sa u žien pri užívaní hormonálnej antikoncepcie vyskytli. METODIKA Na zber relevantných údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Položky dotazníka vlastnej konštrukcie boli koncipované na základe štúdia odbornej, domácej a zahraničnej literatúry v danej téme. V úvode dotazníka boli respondentky oboznámené so zámerom výskumu a bol im predložený informovaný súhlas. Výber respondentiek bol zámerný. Do súboru respondentiek boli zaradené ženy, ktoré spĺňali vopred určené inkluzívne kritériá: ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu, ochota ženy vyplniť dotazník a  písomný informovaný súhlas so zapojením do výskumnej štúdie. Dotazník sme najskôr overili pilotnou štúdiou so 6 respondentkami, ktoré vyplnili dotazník a následne sme modifikovali problematické formulácie otázok dotazníka. Skonštruovaný dotazník sme v jeho definitívnej verzii distribuovali v období september 2012 – január 2013 osobne v  gynekologických ambulanciách ženám. Celkovo sme rozdali 130 dotazníkov, vrátilo sa 108, čím sme dosiahli 83,07 % responzibilitu, pričom 8 dotazníkov sme vylúčili pre nesplnenie kritérií. Výskumný súbor tvorilo 100 respondentiek s vekovým priemerom 28,7 (±5,28) rokov, vo vekovom rozpätí 18 až 50 rokov. Výskumu sa zúčastnilo 53 % žien s ukončeným stredoškolským vzdelaním, 45 % s vysokoškolským vzdelaním. V našej štúdií respondentky užívali hormonálnu antikoncepciu v priemere 3,95 rokov. Empirické údaje z dotazníka boli okódované a následne prevedené do elektronickej podoby v programe MS Excel 2000. Získané údaje boli spracované metódami deskriptívnej štatistiky.  

VÝSLEDKY

Tabuľka 1 Dôvody užívania hormonálnej antikoncepcie

U väčšiny respondentiek (66 %) dôvodom užívania hormonálnej antikoncepcie bolo zamedzenie plodnosti a u 34 % respondentiek to boli zdravotné dôvody. Tabuľka 2 Informovanosť o nežiaducich účinkoch hormonálnej antikoncepcie zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek

O nežiaducich účinkoch hormonálnej antikoncepcie bolo informovaných lekárom/ pôrodnou asistentkou 54 % respondentiek a 46 % respondentiek informovaných nebolo.   Tabuľka 3 Miera informovanosti o nežiaducich účinkoch hormonálnej antikoncepcie zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek

Zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek bolo informovaných o nežiaducich účinkoch hormonálnej antikoncepcie dostatočne 48,15 % respondentiek a 51,85 % nedostatočne.   Tabuľka 4 Informovanosť o rizikách zvyšujúcich nežiaduce účinky hormonálnej antikoncepcie zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek

O rizikách zvyšujúcich nežiaduce účinky hormonálnej antikoncepcie malo od lekárov/ pôrodných asistentiek vedomosť 64 % respondentiek a  36 % respondentiek túto vedomosť nemalo.   Tabuľka 5 Výskyt nežiaducich účinkoch hormonálnej antikoncepcie

V tejto otázke bola možnosť označenia viac odpovedí, celkovo sa označilo 158 odpovedí. Najčastejšie nežiaduce účinky hormonálnej antikoncepcie u respondentiek boli: bolesť hlavy (16,5 %), emočná labilita (16,5 %) a zníženie libida (16,5 %), napätie v prsníkoch (13,3 %) a prírastok na hmotnosti (12%).  

DISKUSIA

Predpisovanie hormonálnej antikoncepcie z tzv. liečebných indikácií je zo strany lekárov častokrát automatické, ako metóda prvej voľby. Môžeme konštatovať, že príbalové letáky, ktoré informujú užívateľky o účinkoch i nežiaducich účinkoch antikoncepčných tabliet sú tieto skutočnosti uvedené, avšak žiaľ spôsobom, ktorému laik sotva rozumie. Tiež je treba poukázať na skutočnosť, že príručky o antikoncepcii, nachádzajúce sa v čakárňach gynekologických ambulancií, prípadne informácie z časopisov či internetových stránok sú písané štýlom, že antikoncepcia má mnoho pozitívnych účinkov na organizmus ženy, ktoré sa nadmieru vychvália a pozorované nežiaduce účinky sa spomenú viac-menej okrajovo. Jedným z cieľov našej štúdie bolo zistiť, z akých dôvodov ženy užívajú hormonálnu antikoncepciu. Ako dokumentuje tabuľka 1, väčšina užívateliek (66 %) odpovedalo, že hormonálnu antikoncepciu užíva kvôli zamedzeniu plodnosti a 34 % zo zdravotných dôvodov, z ktorých najčastejšie uvádzali akné, poruchy menštruačného cyklu alebo hormonálne poruchy. Naše výsledky o dôvodoch užívania antikoncepcie sú porovnateľné s inými výskumami u nás i v zahraničí. Podľa výskumu na Slovensku (Ipsos Pharma Target, 2008), ktorého sa zúčastnilo 1331 žien a dievčat vo veku od 15 do 40 rokov dôvody, pre ktoré sa ženy najčastejšie rozhodujú užívať antikoncepciu boli taktiež obavy z nechceného otehotnenia (70 %). Podľa výskumu v USA, ktorý zahrnul všetky užívateľky hormonálnej antikoncepcie v USA sa zistilo, že 86 % žien užíva hormonálnu antikoncepciu kvôli zamedzeniu tehotnosti a 14 % (1,5 milióna) žien ju užíva kvôli jej nekontraceptívnym účinkom, z toho 9 % žien (726 000) predstavuje ženy, ktoré nikdy nemali pohlavný styk a jediným dôvodom užívania hormonálnej antikoncepcie je nekontraceptívny účinok prípravkov (Guttmacher Institute, 2013). Archalousová (2014) uvádza, že v súčasnej dobe existuje vážne riziko ohrozenia sexuálno-reprodukčného zdravia žien súvisiace so skorým pohlavným stykom, so skorým užívaním  hormonálnej antikoncepcie pred 18 rokom a menej, s dlhodobým užívaním hormonálnej antikoncepcie, s nízkym povedomým a informovanosťou mladých dievčat a žien o zdraví. Užívanie hormonálnej antikoncepcie v príliš mladom veku môže prispievať aj k znižovaniu morálnych hodnôt, môže poskytnúť slobodu a neviazanosť vzťahov v sexuálnej oblasti bez zodpovednosti, čo môže mať negatívny dopad na psychický, duševný ale aj telesný vývoj mladých dievčat. Aj Bašková et al. (2009) uvádza, že predčasné sexuálne aktivity sa pokladajú za vysoko rizikové správanie, ktoré má negatívny vplyv na psychosexuálny a osobnostný vývin jedinca. Osobitne je potrebné pristupovať k edukácii mladých dievčat, a informovať ich, že sexuálna zdržanlivosť nepoškodzuje ich organizmus, ale naopak, že včasný sexuálny život môže mať pre nich nepriaznivé následky (Longauerová, 2005). Je potrebné pri informovaní zo strany pôrodnej asistentky viac upriamiť pozornosť na poznávanie ich plodnosti a starostlivosť o ňu. Ak sa rozhodnú pre antikoncepciu, je potrebné v edukácii sa zamerať na pochopenie jej významu, vysvetlenie mechanizmu jej pôsobenia, upozorniť na negatívne vplyvy, kontraindikácie, prípadné nespoľahlivosti. Pred zahájením liečby a voľbou prípravku, je v prvom rade dôležitá dôsledná anamnéza pacientky. Lekár v spolupráci s pôrodnou asistentkou spracováva anamnestické údaje, aby boli včas vylúčené možné kontraindikácie užívania antikoncepcie. Medzi dôležité údaje patrí vek pacientky, fajčenie, zaznamenáva sa výskyt hypertenzie, kardiovaskulárne ochorenie, diabetes mellitus a tiež obezita. V rodinnej anamnéze sa nesmie zabudnúť na výskyt infarktu myokardu a tromboembolických ochorení. Následné gynekologické vyšetrenie zahrňuje odber steru z krčka maternice na onkocytologické vyšetrenie, kontroluje sa krvný tlak, u indikovaných pacientiek sa vyšetruje biochémia z krvi (spektrum lipidov, glykémia a pečeňové testy). Riziko poškodenia funkcie pečene je indikácia  na kontrolné hepatálne testy po 3 mesiacoch užívania hormonálnej antikoncepcie. Všetky užívateľky hormonálnej antikoncepcie musia podstúpiť raz za rok gynekologické vyšetrenie, ktoré je doplnené kontrolou krvného tlaku a onkocytológie (Šuška et al, 2013). Naším ďalším cieľom bolo zistiť úroveň informovanosti žien o nežiaducich účinkoch hormonálnej antikoncepcie zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek. Zistili sme, že 54 % respondentiek bolo informovaných lekármi/ pôrodnými asistentkami o nežiaducich účinkoch antikoncepcie dostatočne (tab. 2). Aj keď ide o väčšinu respondentiek s výsledkom informovanosti o nežiaducich účinkoch hormonálnej antikoncepcie zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek sa nemožno uspokojiť, pretože viac ako polovica z nich (52 %) uviedlo, že bolo informovaných nedostatočne (tab. 3). Na základe našich zistení môžeme konštatovať, že celkovo informovanosť o nežiaducich účinkoch hormonálnej antikoncepcie zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek nie je dostatočná. Aj Maskalová (2010) uvádza, že edukácia, čiže informovanosť ženy má dôležitú úlohu pred začatím užívania antikoncepcie. Dôležitú úlohu zdravotníckych profesionálov v informovanosti o antikoncepcii potvrdzuje aj výskum (n = 1331 žien), v ktorom bolo zistené, že hlavným zdrojom pre získavanie informácií o antikoncepcii je stále na 1. mieste gynekológ (73 %), ďalej internet (32 %) a v neposlednom rade aj časopisy, noviny, denná tlač (26 %) (Hutchinson, 2009). Pôrodná asistentka by mala pri informovanosti žien o plánovaní rodičovstva tímovo spolupracovať s gynekológom, pretože zohráva dôležitú úlohu v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia ženy. Niektoré užívateľky majú väčšie predispozície na nežiaduce účinky hormonálnej antikoncepcie. Podľa Glasu (2013) nežiaduce účinky sa vyskytujú najmä u tých žien, ktoré majú určitý genetický predpoklad. Napríklad ženy, ktoré majú zvýšenú zrážanlivosť krvi. Výskyt genetických predpokladov je pomerne častý, približne od 5 do 10 %. Keď sa spoja s inými rizikovými faktormi ako fajčenie, obezita a sedavý spôsob života, riziko sa ešte znásobuje. Cibula (2002) uvádza, že u užívateliek hormonálnej antikoncepcie, je riziko tromboembolických ochorení zvýšené 3 - 4 krát. Venózny tromboembolizmus ovplyvňujú v súvislosti s užívaním hormonálnej antikoncepcie aj genetické predispozície. Ide o závažnú komplikáciu, ktorá môže vyústiť až k úmrtiu pacientky. Taktiež na rozvinutie tromboembolických ochorení negatívne vplýva zvýšená hmotnosť, nedostatok pohybovej aktivity, vek a fajčenie. Užívateľky hormonálnej antikoncepcie, ktoré fajčia si zvyšujú riziko vzniku tromboembolických ochorení 3 - 5 násobne. Potvrdil sa aj karcinogénny účinok steroidných estrogénov (Hutchinson, 2009; Laurinec, 2009). Hutchinson (2009) zistil, že u žien, ktoré začínajú užívať hormonálnu antikoncepciu pred 18 rokom života, sa riziko rakoviny prsníka zvyšuje štvornásobne. Podľa štúdie, ktorá porovnávala výskumy z celého sveta z rokov 1980 - 2002 sa užívaním orálnej antikoncepcie zvyšuje riziko rakoviny prsníka až o 44 % (Schultz, 2006). Cibula (2002) uvádza, že riziko infarktu myokardu je užívaním hormonálnej antikoncepcie  spojené s fajčením zvýšené. U žien mladších ako 35 rokov je to 10 - krát a u žien starších ako 35 rokov sa spolu pôsobením cigariet, toto riziko zvyšuje na 100 násobok. Našou štúdiou sme tiež zisťovali informovanosť respondentiek zo strany lekárov/ pôrodných asistentiek o rizikách, ktoré významne zvyšujú nežiaduce účinky hormonálnej antikoncepcie. Ako dokumentuje tabuľka 4, väčšina respondentiek (64 %) bolo informovaných o takýchto rizikách a medzi najčastejšie uvádzali: fajčenie, vek nad 35 rokov, obezitu, hypertenziu, ochorenia pečene a požívanie alkoholu. O rizikách užívania hormonálnej antikoncepcie nemalo vedomosti 36 % respondentiek.  Aj keď ide o menšinu neinformovaných respondentiek, treba venovať tomu pozornosť, pretože ide o vážnu nevedomosť, ktorá môže tieto respondentky ohroziť na zdraví. Bolo by vhodné, aby všetky užívateľky mali dostatočné informácie nielen o pozitívnych účinkoch hormonálnej antikoncepcie, ale aj o jej rizikách a nežiaducich účinkoch a aby lekári a pôrodné asistentky ich o tom profesionálne informovali. V literatúre sú rôzne, niekedy až protichodné názory na hormonálnu antikoncepciu. Niektorí autori vyzdvihujú význam hormonálnej antikoncepcie pre zdravie ženy a jej nežiaduce účinky antikoncepcie vyvracajú a považujú ich za mýty. V našom výskume sme zisťovali, či sa nežiaduce účinky u žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu vyskytli a aké najčastejšie sa vyskytujú. Žiadny nežiaduci účinok nezaregistrovalo 13,3 % respondentiek, 16,5 % označilo výskyt bolestí hlavy, 16,5 % emočnú labilitu, 16,5 %  zníženie libida, 13,3 % pociťovalo napätie v prsníkoch, 12 % zaznamenalo prírastok na hmotnosti, 4,4 % zmenu pošvového sekrétu spojenú s nepríjemnými pocitmi, 2 % nevoľnosť až zvracanie, 2,5 % bolesti brucha či chrbta, 1,35 % abnormálne krvácanie z maternice a 1,35 %  neestetické pigmentové škvrny po interakcii s UV žiarením (tab. 5). Je pozitívne, že nežiadúce účinky závažnejšieho charakteru sa u našich užívateliek hormonálnej antikoncepcie neprejavili, čo však môže súvisieť aj s kratšou dobou užívania hormonálnej antikoncepcie (priemerná doba užívania hormonálnej antikoncepcie u našich respondentiek bola 3,95 rokov), to však nemusí znamenať, že neexistuje ich riziko. Naše výsledky možno porovnať so štúdiou, podľa ktorej negatívna skúsenosť s užívaním hormonálnej antikoncepcie u žien (študentiek) najčastejšie súvisela s nárastom telesnej hmotnosti (31,5 %), so zmenami nálad či depresiami (15,3 %), s poklesom libida (7,3 %), s trombózou (1,6 %) (Kikalová, 2014). Je známe, že hlásenie o nežiaducich účinkov je u nás veľmi nedokonalé, hoci to vyžaduje zákon. To, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv nemá dostatok hlásení, neznamená, že takéto prípady neexistujú (Longauerová, 2005). Kolařík (2011) uvádza, že steroidy užívané v kombinovanej antikoncepcii sú metabolizované v pečeni z toho vyplýva, že môžu ovplyvňovať prakticky všetky systémy v tele. Ľahké zmeny nálad a správania sú vyvolávané estrogénmi v kombinovanej orálnej kontraceptíve, ktoré zvyšujú excitabilitu, nepokoj mozgu a gestagénmi, ho naopak tlmia. Gestagény v hormonálnej antikoncepcii spôsobujú zvýšenie teploty tela a užívateľky neraz zaznamenávajú kvasinkové ochorenia pohlavných orgánov. Je dokázané, že estrogény tiež zapríčiňujú naberanie telesnej hmotnosti, zadržujú vodu a spôsobujú vznik edémov (Šuška et al., 2013). Zníženie libida, strata sexuálnej túžby, spôsobuje každá hormonálna antikoncepcia. Je vyvolaná syntetickými - chemickými látkami, ktoré sa líšia vlastnosťami a ich hladinami v krvi od hormónov produkovaných v tele ženy. Podávanie antikoncepčných hormónov zabraňuje tvorbe vlastných estrogénov a androgénov, ktoré sú rozhodujúcimi hormónmi ženskej sexuality. V dôsledku týchto menej závažných nežiaducich účinkov prestane v priebehu prvého roka užívať hormonálnu antikoncepciu 30-50 % nových užívateliek. Nezáujem o sexualitu pod vplyvom hormonálnej antikoncepcie nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu milostného života a má negatívny dopad na manželské spolunažívanie ako aj na reprodukčné a sexuálne zdravie (Cibula et al, 2002). ZÁVER Našim príspevkom sme nechceli poprieť význam hormonálnej antikoncepcie, ktorej terapeutické účinky sú v prevahe oproti jej vedľajším nežiaducim účinkom, ale chceli sme poukázať na potrebu objektívnej informovanosti aj o možných nežiaducich účinkoch a rizikách pri jej užívaní. Táto skutočnosť môže významne ovplyvniť postoj k preventívnemu zdravotnému správaniu v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Z našich výsledkov výskumu vyplýva, že je potrebné zvýšiť a skvalitniť edukáciu žien o hormonálnej antikoncepcii, o jej nežiaducich účinkoch zvlášť u mladých dievčat. Úlohou pôrodnej asistentky z hľadiska reprodukčného zdravia ženy je vzdelávať sa v problematike antikoncepcie, nepodľahnúť marketingovým vplyvom a objektívne, nezaujato a profesionálne informovať ženy v každom veku o hormonálnej antikoncepcii, o jej žiaducich i nežiaducich účinkoch, o kontraindikáciách užívania antikoncepcie, o spoľahlivosti a taktiež o mechanizme pôsobenia antikoncepcie.   LITERATÚRA

1. Archalousová, A. 2014. Risks of women's and girl's reproductive an sexual health. In International Symposium: Science and Research in Nursing. Brno: Masarykova univerzita, 2014.p. 5-12. ISBN 978-80-7013-574-7
2. Bašková, M. et al. 2009. Výchova k zdraviu. Martin : Osveta, 2009, 227 s. ISBN 978-80-8063-320-2.

3.Cibula, D. et al. 2002. Základy gynekologické endokrinológie, Praha: Grada Publishing, 2002, ISBN 80-247-0236-3.

4. Glasa, J. 2013. Lekári hovoria pacientom aj štátu málo o nežiaducich účinkoch antikoncepcie- tvrdí predseda Slovenskej spoločnosti klinickej farmakológie. [online]. [cit. 2014-12-03]. Dostupné na internete: http://www.lpp.sk/index.php?option=com_multicategories&view=article&id=420:glasa&catid=16051&Itemid=461.
5. Guttmacher Institute. 2013. Contraceptive Use in the United States. [online]. [cit. 2013-01-24]. Dostupné na internete: http://www.guttmacher.org/pubs/fb_contr_use.html.
6. Hutchinson, F. 2009. Surgeon: birth control pill a ‘molotov cocktail’ for breast cancer. Contraception. [online]. [cit. 2013-03-24]. Dostupné na internete: http://www.lifesitenews.com/news/surgeon-birth-control-pill-a-molotov-cocktail-for-breast-cancer/ Fred Hutchinson Cancer Research Center.
7. Ipsos Pharma Target. 2008. Aký vzťah majú Slovenky k hormonálnej antikoncepcii? [online]. [cit. 2013-02-20]. Dostupné na internete: http://www.bayer.sk/showdoc.do?docid=762.
8. Kikalová, K. et al. 2014. Vybrané aspekty sexuálního chování a užívání antikoncepčních metod u studentů Pedagogické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. In Hygiena, 2014, roč. 59, č. 3, s. 104-109.
9. Kolařík, D. et al. 2011. Repetitorium gynekologie. 2.vyd. Praha: Maxdorf Jessenius; 2011. ISBN 978-80-7345-267-4.
10. Laurinec, J. 2009. HA. Nežiadúce účinky. [online]. [cit. 2013-03-19]. Dostupné na internete: http://www.rodinka.sk/zdravie/plodnost-zeny/ha-neziaduce-ucinky3.
11. Longauerová, A. et al. 2005. Vedomosti a postoje adolescentov k problematike antikoncepcie. In Molisa 2: Medicínsko-ošetrovateľské listy Šariša. Prešov: Fakulta zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity; 2005, s. 48-51.
12. Maskalová, E. 2010. Plánované rodičovstvo. In: Urbanová E,. Reprodukčné a sexuálne zdravie ženy v dimenziách ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie. Martin: Osveta; 2010. ISBN 978-80-8063-343-1.
13. Schultz, G. 2006. Major U.S. Study Shows Oral Contraceptives Increase Breast Cancer Risk 44 %. [online]. [cit. 2014-04-24]. Dostupné na internete: https://www.lifesitenews.com/news/major-us-study-shows-oral-contraceptives-increase-breast-cancer-risk-44.
14. Šuška, P. et al. 2013 Vybrané kapitoly z gynekológie. 2 vyd. Bratislava: Univerzita Komenského; 2013. ISBN 978-80-223-3367-2.
15. Van Hylckama, V.A. et al. 2009. The venous thrombotic risk of oral contraceptives, effects of oestrogen dose and progestogen type: results of the MEGA case-control study. In British medical Journal. [online]. [cit. 2014-02-24]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2726929/

  Autorka: Mgr. Lucia Mazúchová, PhD. – odborná asistentka Ústavu pôrodnej asistencie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine v SR. Korešpodenčná adresa: Mgr. Lucia Mazúchová, PhD. Malá Hora 5, 036 52 Martin SLOVENSKO mazuchova@jfmed.uniba.sk