Mazúchová L., Kelčíková S., Vasiľková P.: Prežívanie žien vo vzťahu k popôrodnému bondingu

Výzkum

foto mazúchová

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD. – odborná asistentka Ústavu pôrodnej asistencie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine v SR.    

Sourh: Mazúchová L., Kelčíková S., Vasiľková P.: Prežívanie žien vo vzťahu k popôrodnému bondingu. Psychosom 2015; 13(3), s. 178- 186

Našim cieľom je poukázať na dôležitosť podpory popôrodného bondingu, čiže bezprostredného kontaktu matky s dieťaťom po pôrode, odhaliť túžby,  pocity žien a zistiť ich prežívanie vo vzťahu k bondingu. Štúdie sa zúčastnilo 2001 žien (vek 29,96 rokov ± 5,34 rokov), ktoré rodili spontánne v období za posledné tri roky. Metódou zberu údajov bol dotazník vlastnej konštrukcie. Pre vyhodnotenie sme použili deskriptívnu štatistiku. Zistili sme, že väčšina žien (93,90 %) túžila po bondingu a mala silu (82,86 %) byť bezprostredne po pôrode v kontakte so svojím dieťaťom. Po separácií dieťaťa matky prežívali strádanie (36,53 %), strach o dieťa (22,04 %), smútok (11,29 %). Zo strany pôrodných asistentiek/sestier podpora bondingu by mala patriť medzi priority. Podporou bondingu pôrodé asistentky/sestry podporujú fyziologickú, imunologickú a psychologickú adaptáciu dieťaťa a matky a dávajú zdravý základ vzťahovej väzby.

Kľúčové slová: popôrodný bonding, prežívanie žien, vzťahová väzba, pôrodné asistentky/sestry

 

Summary: Mazúchová L., Kelčíková S., Vasiľková P.: Women experiencing relation to postpartum bonding. Psychosom 2015; 13(3), pp. s. 178- 186

Our aim is to point out the importance of postpartum bonding support, thus immediate contact of mother with her newborn baby straight after giving birth, as well as to expose desires and  detect their experience regarding bonding. 2001 women (age 29.96 ± 5.34 years) who have given birth during the last three years participated this study. Own questionnaire was used for the method of data gathering. For its evaluation we used descriptive statistics. We found out that most of women (93.90 %) aspired bonding and were vigor enough (82.86 %) to be in contact with their newborn baby straight after giving birth. After  motherś separation from a child, the mothers experienced child lacking (36.53 %), worries about the child (22.04 %), sadness (11.29 %). Bonding support should be one of the highest importances of midwifes /maternity nurses. By bonding support midwifes /maternity nurses help to maintain physiological, imunological a psychological adaptation of a mother and her child and give a healthy basis to form their relationship.

Keywords: postpartum bonding, women experiencing, attachment, midwifes/ nurses

  

ÚVOD

Pojem „Bonding“ pochádza z anglického slova „bond“, ktoré sa prekladá ako lepenie, pripútanie, spojenie, väzba, puto a vzťahuje sa na vývin emocionálnej väzby matky na dieťa. Je to biologický proces, ktorý nastáva u matiek krátko po narodení dieťaťa. V súvislosti s bondingom sa používa aj termín „attachment“, prekladaný ako pripútanie alebo ako vzťahová väzba (či vzťahové puto), ktorý sa v anglickej literatúre často stotožňuje, resp. zamieňa s termínom „bonding“. „Bonding“ a „attachment“ sú dva pojmy, ktoré psychológovia používajú na opis a vysvetlenie citového puta, ktoré sa vyvíja medzi opatrovníkom (najčastejšie matkou) a dieťaťom, a ktorý sa objavuje v priebehu prvého roku života dieťaťa. Kvalita tohto pripútania je viditeľná v správaní dieťaťa (Čikošová, 2011). Vedecké dôkazy o biologicky založenom „bondingu“ sú rozporuplné (Piotrowski, 2005). Naopak, na podporu existencie „attachmentu“ možno nájsť mnohé vedecké dôkazy (Kinsey, Hupcey, 2013). Popôrodný bonding, chápeme ako intenzívny zážitok bezprostredného a ničím nerušeného spojenia medzi matkou a dieťaťom v prvých minútach a hodinách po pôrode. Nahé dieťa je hneď po pôrode v neprerušovanom kontakte s nahou pokožkou svojej matky a všetky nevyhnutné vyšetrenia sú vykonané na jej tele. Ide o silný fyzický a emocionálny zážitok, hormonálne umocnený, pri ktorom žena prežíva hlboké spojenie so svojim práve narodeným dieťaťom. Vyvrcholením tohto procesu je prvé nadojčenie dieťaťa (Rašmanová, Janovičová, 2014). Hašto (2005) hovorí o bondingu ako o pute naviazanom bezprostredne po pôrode a počas prvého roku života, počas ktorého má dieťa tendenciu pripútať sa hlavne na jednu osobu, spravidla na matku. Túto väzbu považuje za hlavnú vzťahovú väzbu.   METODIKA Na zber relevantných údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Výskumný súbor tvorilo 2001 respondentiek s vekovým priemerom (29,96 ± 5,34) rokov. Výber respondentiek bol zámerný. Do súboru respondentov boli zaradené respondentky, ktoré spĺňali vopred určené zaraďovacie kritériá: spontánny vaginálny pôrod, obdobie posledných troch rokov, ženy ochotné spolupracovať. Medzi vyraďovacie kritériá patrili: zlá/zhoršená popôrodná adaptácia dieťaťa po narodení, komplikácie pri/po pôrode. Skonštruovaný dotazník sme najskôr overili pilotnou štúdiou s 10 respondentkami, ktoré vyplnili dotazník. Na základe pilotáže sa modifikovali problematické formulácie niektorých položiek. Dotazník sa v jeho definitívnej verzii distribuoval osobne aj elektronicky. Osobne sme distribuovali 150 dotazníkov prostredníctvom 4 ambulancií pre deti a dorast, ktoré navštevujú matky s deťmi po pôrode. Z osobne rozdaných dotazníkov sa nám navrátilo 120 dotazníkov, čím sme dosiahli 80 % responzibilitu. Pri distribúcii dotazníku prostredníctvom internetu na viacerých internetových stránkach prostredníctvom „link“-ového odkazu sa nám podarilo získať 2037 dotazníkov. Z celkového počtu dotazníkov (2157) bolo 156 dotazníkov vyradených z dôvodu nesplnenia zaraďovacích kritérií (73) a na základe vyraďovacích kritérií (83) a tak sme pre účely výskumu použili 2001 dotazníkov. Výskum sme realizovali v období november 2014 – január 2015. Výhodou dotazníkov je väčšia anonymita, získanie väčšieho množstva informácií. Nevýhodou je skutočnosť, že získané informácie môžu byť skreslené.   VÝSLEDKY Túžbu žien a ich prežívanie emócií vo vzťahu k popôrodnému bondingu sme skúmali dotazníkom pomocou otázok: „Túžili ste hneď po pôrode mať svoje dieťa v blízkosti?“, „Čo ste prežili po narodení Vášho dieťaťa?“, „Mali ste silu bezprostredne po pôrode byť v kontakte so svojím dieťaťom?“, „Čo ste prežívali, ak od Vás dieťa po pôrode zobrali (separovali)?“. prezivane_tab_1 Tabulka 1: Túžba žien mať dieťa po pôrode v blízkosti   prezivanie_tab2 Tabulka 2: Prežívanie žien po narodení dieťaťa   Väčšina respondentiek (93,90 %) vyjadrilo, že túžilo byť v blízkosti svojho dieťaťa bezprostredne po pôrode a 6,10 % respondentiek vyjadrilo, že takúto túžbu nemalo. Väčšina respondentiek (79,76 %) prežívalo po pôrode neopísateľný pocit šťastia a radosti. 15,99 % respondentiek uviedlo pocit únavy, vyčerpania, malátnosti. prezivanie_tab3 Tabulka 3: Sila žien byť bezprostredne po pôrode s dieťaťom Väčšina respondentiek (82,86 %) vyjadrilo, že malo silu byť po pôrode so svojím dieťaťom a  17,14 % respondentiek uviedlo, že silu byť po pôrode so svojim dieťaťom nemalo. prezivanie_tab4 Tabulka 4: Prežívanie žien po separovaní dieťaťa   Po tom, ako bolo dieťa od respondentiek odobraté (separované) 36,53 % prežívalo strádanie (pocit chýbania dieťaťa), 22,04 % respondentiek prežívalo strach o dieťa a 11,26 % respondentiek smútok. Iba 5 % respondentiek uvádzalo úľavu a 10,84 % respondentiek prežívalo spokojnosť.   DISKUSIA Vnímanie priebehu pôrodu sa vývojom ľudskej civilizácie menilo a neustále mení. Pred rokom 1900 boli pôrody bežne vedené v domácnosti. Po roku 1940 sa približne polovica všetkých pôrodov presunula do zdravotníckych zariadení (Varney et al., 2004). Povojnová doba priniesla v mnohom pokrok a nastalo inštitucionalizovanie zdravotníckej starostlivosti. Rozvoj vedy a techniky priniesol budovanie nemocníc a pôrodníc, čím sa pôrod postupne a stále viac presúval z domáceho prostredia do zdravotníckych zariadení. Nastala medicinalizácia pôrodov, kedy sa pôrody dostávajú do profesijnej lekárskej sféry. Na jednej strane tento trend stále zlepšujúcej sa úrovne medicíny znamenal v starostlivosti či už o rodičku, alebo o novorodenca, veľa pozitív. Išlo o istý pokrok v zdravotnej starostlivosti o rodičku aj novorodenca tým, že im bola ponúknutá a poskytnutá odborná lekárska a ošetrovateľská starostlivosť v nemocniciach a výsledkom tejto zmeny bola znížená materská a novorodenecká morbidita aj mortalita, čo sú hlavné ciele a kritéria Svetovej zdravotníckej organizácie, ako ukazovatele kvality zdravotníckej starostlivosti o matky a novorodencov (Šráčková, 2007). V roku 1970 bolo takmer 99 % pôrodov vedených v pôrodniciach. Podstatnou zmenou bola účasť lekárov pri fyziologických pôrodoch. Rola pôrodných asistentiek sa tak stala menej významnou (Varney et al., 2004). Táto zmena však priniesla okrem spomínaných pozitív aj negatíva. Medicínsko-technické poňatie pôrodu ochudobnilo pôrod o emočnú stránku. Za najväčšie negatívum sa považuje popôrodná separácia dieťaťa od svojej matky. Z toho vyplýva, že pre nedostatočné podporovanie kontaktu dieťaťa s matkou, nebola tiež dostatočná ani podpora dojčenia. V sedemdesiatych rokoch sa v najvyspelejších štátoch sveta (v ČSSR o 7 rokov neskôr) došlo k zmenám ústavného režimu, v zmysle vytvárania podmienok, aby bol novorodenec priložený k prsníku matky bezprostredne po pôrode a zostal v jej blízkosti, a to zavedením systému umožňujúcom rooming – in. Ide o staro-novú úpravu pobytu matky s dieťaťom po pôrode, ktorá umožňuje, aby novorodenec bol s matkou nepretržite spolu (Šráčková, 2007). Myšlienka rannej popôrodnej väzby sa objavila v 70. rokoch 20. storočia americkými pediatrami MUDr. Kennellom a MUDr. Klausom, ktorí na základe výskumov vytvárali teóriu o bondingu, podľa ktorej kontakt medzi matkou a dieťatom bezprostredne po pôrode vedie k ich kvalitnejšiemu vzťahu. Podľa nich spoločné a nerušené prežité prvé hodiny po pôrode môžu uľahčiť matke a dieťaťu ich spoločný vstup do života (Takácsová, 2012). Vyslovili hypotézu, že prvé hodiny po pôrode strávené v nerušenom kontakte „koža na kožu“ sú rozhodujúce pre vytvorenie väzby medzi matkou a novorodencom. Vychádzali pritom z pozorovaní správania cicavcov, ktoré boli od mláďat po pôrode oddelené. Označenie bonding spôsobuje mnohé nedorozumenia. Puto sa utvára medzi matkou a dieťaťom už počas tehotenstva a ďalej sa vždy rozvíja bez ohľadu na to, či bolo dieťa po pôrode od matky oddelené alebo boli nerušene spolu. Kvalita tohto vzťahu a jeho intenzita je určovaná mnohými faktormi a kontakt koža na kožu bezprostredne po pôrode je jeden z nich (Rašmanová, Janovičová, 2014). Obhajcovia vzniku emočnej (citovej) väzby medzi matkou a dieťaťom sa domnievajú, že citové puto medzi matkou a dieťaťom sa vyvíja samostatne a prirodzene bez potreby pomoci iných ľudí v prípade, že nie sú prítomné žiadne prekážky v bežnom nemocničnom fungovaní. Medzi tieto prekážky patria fyzická a emocionálna separácia matky a dieťaťa. Fyzická separácia matky a dieťaťa predstavuje rutinné odnášanie novorodencov po pôrode do inej miestnosti za účelom vykonávania vyšetrení a ošetrení dieťaťa, rutinné uloženie dieťaťa na výhrevné lôžko, zaužívané odnášanie dieťaťa hodinu alebo dve po pôrode od matky, donášanie novorodencov matkám iba na dojčenie. Emočná separácia predstavuje prerušovanie intímnej situácie zážitku materstva (Mrowetz, 2009). Našou štúdiou sme zisťovali, či respondentky túžili byť bezprostredne po pôrode v blízkosti svojho dieťaťa. Väčšina respondentiek (93,90 %) vyjadrilo, že túžilo byť v blízkosti svojho dieťaťa bezprostredne po pôrode a iba 6,10 % respondentiek vyjadrilo, že takúto túžbu nemalo (tab. 1). Ak matky deväť mesiacov nosia svoje vytúžené dieťa, je prirodzené, že po pôrode túžia byť s ním v blízkom kontakte. Veď po celej tej fyzickej či emocionálnej námahe a bolestiach pri pôrode zrazu nastane okamih, na ktorý čakali a ktorý si predstavovali počas celého tehotenstva, a to mať dieťa vo svojom náručí. Zaujímal nás názor respondentiek o najvhodnejšej voľbe uloženia ich dieťaťa po pôrode. Väčšina respondentiek (83,16 %) bolo názoru, že pre dieťa by bolo najlepšie, ak by bolo uložené na ich telo v kontakte koža na kožu. Iba 0,30 % respondentiek uviedlo, že si myslí, že pre dieťa by bolo ideálne uloženie na termolôžko. 16,54 % respondentiek vyjadrilo, že pre dieťa by bolo najlepšie, keby bolo uložené do rúk odborníkov – lekárov. Z odpovedí našich respondentiek vyplýva, že väčšina žien túži po bondingu, avšak sú aj ženy, ktoré takúto túžbu nemajú a viac sa spoliehajú na zdravotníkov, možno práve z obáv a strachu o svoje dieťa. Je preto potrebné rešpektovať priania žien, pristupovať individuálne a spýtať sa, či chcú mať dieťa po narodení koža na kožu a podľa toho bonding podporiť. Zisťovali sme, aké bolo prežívanie respondentiek bezprostredne po narodení dieťaťa Väčšina respondentiek (79,76 %) prežívalo po pôrode neopísateľný pocit šťastia a radosti. 15,99 % respondentiek uviedlo pocit únavy, vyčerpania, malátnosti (tab. 2). Keďže častými argumentami zdravotníckych pracovníkov, prečo nemôžu mať matky svoje narodené deti v blízkosti, sú, že si matky potrebujú po pôrode oddýchnuť, zisťovali sme, či respondentky bezprostredne po pôrode mali silu byť v kontakte so svojím dieťaťom. Väčšina respondentiek (82,86 %) vyjadrilo, že malo silu byť po pôrode so svojím dieťaťom a  17,14 % respondentiek uviedlo, že silu byť po pôrode so svojim dieťaťom nemalo (tab. 3). Na základe odpovedí respondentiek môžeme konštatovať, že tu sa nám nepotvrdzujú námietky, resp. výhovorky zo strany zdravotníckych pracovníkov, že nie je vhodné dať dieťa matke kvôli tomu, že je unavená a vysilená z pôrodu, že by si mala oddýchnuť a dieťa na pôrodnej sále jej to nedovolí. Ak však pôrod nebol extrémne vyčerpávajúci, pocíti matka počas druhej doby pôrodnej príliv energie, ktorý jej pomáha priviesť dieťa na svet a odlúčením placenty v tretej dobe pôrodnej dochádza k nárazovému vylúčeniu veľkého množstva prolaktínu. Tento hormón, okrem toho, že je zodpovedný za naštartovanie dojčenia, spôsobuje u matky „ostražitú bdelosť“, bude nepokojná, ak nebude dieťa mať pri sebe, a toľko odporúčaný oddych niekedy vôbec nie je možný (Celušáková, 2008). Argumenty týkajúce sa vysilenia potvrdili iba u malého percenta respondentiek. Je preto vhodné sa spýtať samotnej ženy, či má silu a chce po pôrode mať dieťa pri sebe. Zaujímali nás nielen pocity prežívané respondentkami v súvislosti so samotným pôrodom, ale taktiež pocity, ktoré respondentky prežívali po tom, ako bolo dieťa od respondentiek odobraté (separované). Väčšina pocitov bola negatívna. 36,53 % respondentiek prežívalo strádanie (pocit chýbania dieťaťa), 22,04 % respondentiek prežívalo strach o dieťa a 11,26 % respondentiek smútok. Iba 5 % respondentiek uvádzalo úľavu a 10,84 % respondentiek prežívalo spokojnosť. Na základe tejto otázky môžeme konštatovať, že bonding bol pravdepodobne podporený u 11,14 % respondentiek nášho súboru, u ktorých bolo dieťa stále pri nich a nebolo im odobraté (tab. 4). Mrowetz et al. (2011) uvádzajú, že niektoré matky, ktorým bolo dieťa po pôrode odobraté a nevideli ho dlhšiu dobu, reagujú neskôr na rôzne podnety prichádzajúce z okolia veľmi úzkostne, pociťujú tieseň. Sú aj matky, ktoré v dôsledku oddelenia dieťaťa po pôrode trpia pocitmi viny, ktoré môže prejsť do rozvinutia posttraumatickej stresovej poruchy. Tieto matky majú tendenciu k hyperprotektívnemu, alebo naopak odmietavému správaniu k svojím deťom. Brynaton et al. (2008) tiež na základe skúmania konštatujú, že u žien, u ktorých došlo k odlúčeniu, sú zaznamenané častejšie poruchy vo vzťahoch k deťom, k partnerovi, pocity nedôvery vo vlastné rodičovské schopnosti, ďalšiemu otehotneniu sa snažia vyhnúť. A čo prežíva opustené dieťa, ktoré je deväť mesiacov spojené s matkou? Samotu, smútok, strach…? Mrowetz (2008) uvádza, že separácia môže mať na dieťa psychologické dôsledky, môže sa neskôr u neho prejavovať separačná úzkosť, panický strach zo vzdialenia matky od neho v detskom veku, neurotické poruchy a tiež poruchy osobnosti s narušeným vzťahom k materskému objektu. Podľa Gaskin (2010) pre lepšiu adaptáciu na svet dieťa určite potrebuje matku, jej teplo, hlas, vôňu, dotyky. Uvádza, že hneď po pôrode dochádza k zvýšenej vnímavosti medzi matkou a dieťaťom, ktorá vytvára v podvedomí oboch hlboko vryté stopy. Tie výrazne ovplyvňujú neskoršie správanie, ako aj zvláštne schopnosti matky postarať sa o svoje malé dieťa. Pozorovania žien počas 70.–80. rokov poukazujú na skutočnosť, že u žien, ktoré mali po pôrode svoje dieťa v kontakte koža na kožu po dobu aspoň 15 minút, sa vyskytli sebaistejšie materské kompetencie, na rozdiel od žien, ktoré svoje dieťa videli po pôrode minimálne. U týchto žien bol zaznamenaný sebaistejší prístup k materstvu, nevyskytoval strach pri dotýkaní sa svojho dieťaťa, pri prebaľovaní či kúpaní. Taktiež sa u nich nevyskytoval problémy ako bolestivé naliatie prsníkov a súhrnne mali menej problémov s dojčením (De Chateau, Wiberg, 1977). Výskumy dokazujú aj pozitívny efekt včasného kontaktu koža na kožu v oblasti dojčenia. U žien, ktorým bol umožnený popôrodný boxing, bola preukázaná dlhšia doba dojčenia svojich detí, a to po dobu jeden až štyri mesiace po pôrode (doba, za ktorú boli ženy a ich deti pozorované), oproti ženám, ktorým tento kontakt nebol umožnený (Moore et al., 2012). Podpora bondingu závisí od ochoty zdravotníckeho personálu. Je veľmi dôležité, aby pôrodné asistentky/sestry chápali význam a dôležitosť bondingu po pôrode, aby pochopili silu túžby žien po ňom, aby boli oboznámené významom bondingu, aby mohli byť dôležitými iniciátorkami zmien postupov tak, aby podpora popôrodného bondingu patrila medzi priority v starostlivosti o matku a dieťa. Zo strany pôrodnej asistentky/sestry je potrebné otvoriť sa novému prístupu smerom k norme, k potrebám matiek a detí a podporiť bonding pred všetkými rutinnými zásahmi, poskytnúť ženám pri pôrode maximálnu podporu, citlivý prístup, intimitu, aby mohla nerušene porodiť a po pôrode prežiť prvé chvíle so svojim dieťaťom. Podporou bondingu pôrodná asistentka podporuje fyziologickú, imunologickú a psychologickú adaptáciu dieťaťa a matky a dáva zdravý základ vzťahovej väzby a podieľa sa tak na podpore novej rodiny. Matka by nemala v žiadnej pôrodnici bojovať o možnosť byť v kontakte so svojím narodeným dieťaťom, ak to ich zdravotný stav umožňuje.  

ZÁVER

Prínos štúdie je v zistení, že prežívanie žien vo vzťahu k bondingu sa preukázalo ako veľmi pozitívne. Väčšina žien túžilo po bondingu a vyjadrilo, že malo silu byť po pôrode s dieťaťom a taktiež väčšina bolo názoru, že pre dieťa by bolo lepšie, ak by bolo uložené na ich telo v kontakte koža na kožu. Nepreukázalo sa, že ženy sú po pôrode vyčerpané a unavené, čo sa často v praxi používa ako odôvodnenia, prečo dieťa nemožno nechať matke. Prežívanie žien po pôrode po odobratí dieťaťa sa preukázalo negatívne. Úzky kontakt medzi matkou a dieťaťom po narodení by mal byť chápaný a akceptovaný ako niečo prirodzené. Zvlášť v nemocniciach, ktoré preukazujú príslušnosťou k Baby Friendly Hospital  (BFHI), obsahujúce body, ktoré podporujú bonding. Zistenie túžby a záujmu žien o  pôrodný bonding má význam pre zdravotníckych profesionálov, ktorí ženu počas pôrodu doprevádzajú a majú moc u žien popôrodný bonding  podporiť.  Zo strany zdravotníckych profesionálov (pôrodník, pôrodná asistentka, sestra) je potrebné otvoriť sa k potrebám matiek a detí, novému prístupu smerom k norme, aby boli ochotní prijímať a zavádzať nové postupy do praxe, ktoré môžu byť veľmi pozitívnym prínosom pre matky a ich deti a podpora bondingu by mala patriť medzi priority.  

  • Do redakce přišlo 11. 8. 2015
  • Po recenzi zařazeno k tisku bez úprav 31. 8. 2015
  • Konflikt zájmů: není znám

Literatura

  1. Brynaton, J. et al. 2008. Predictors of early parenting self-effi cacy: results of a prospective cohort study. In Nursing Research. 2008, vol. 57, no. 4, p. 252–259.
  2. Celušáková, H. 2008. Význam prvých hodín po pôrode pre matku a dieťa. [online]. [cit. 2015.02-10]. Dostupné na internete: http://www.dietaaja.sk/index.php/tehotenstvo-a-porod/porod/item/31-vyznam-prvych-hodin-po-porode-pre-matku-a-dieta
  3. Čikošová, E. 2011. Vzťahová väzba a jej súvislosť s charakterovými a temperantovými vlastnosťami osobnosti. Diplomová práca. Univerzita Palackého v Olomouci Katedra psychológie Filozofickej fakulty, 2011.
  4. De CHateau, P., Wiberg, B. 1977. Long – term effect on mother-infant behaviour of extra contact during the first hour post partum. I. First observation at 36 hours. In Acta Paed. Scan. 1977, 66, no. 2, p.137 – 143.
  5. Gaskin, I.M. 2010. Zázrak porodu. Praha: Vydavateľstvo One Woman Press, 2010. 476 s. ISBN 978-80-86356-48-8.
  6. Hašto, J.2005. Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti. Trenčín: Vydavateľstvo F., 2005. 300 s. ISBN 80-88952-28-X.
  7. Kinsey, C. B., Hupcey, J. H. 2013. State of the science of maternal–infant bonding: A principle-based concept analysis. In [online]. 2013, vol. 29, no. 12 [cit. 2015-01-26]. Dostupné na internete: http://www.midwiferyjournal.com/article/S0266-6138%2813%2900007-7/fulltext
  8. Moore, E.R. et al. 2012. Early skin-to-skin contact for mothers and their healthy newborn infants. [online]. In Cochrane Database Syst. Rev. [cit. 2015.02-10]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22592691
  9. Mrowetz, M. 2008. Bonding a téma separácia po pôrode. [online]. [cit. 2015.01-14]. Dostupné na internete: http://predporodnapriprava.sk/index.php?location=/Priprava-na-porod/Porod/Tretia-doba-porodna/Bonding-a-tema-separacia-po-porode&view_article&main_section=2§ion=456&tab_article&subtab_article
  10. Mrowetz, M. 2009. Bonding neboli děti chtejí být připotány k matkám. In Sestra, 2009, č. 11 [cit. 2014-11-08]. Dostupné na internete: http://zdravi.e15.cz/clanek/sestra/bonding-neboli-deti-chteji-byt-pripoutany-k-matkam-448169
  11. Mrowetz, M., et al. 2011. Bonding – porodní radost, Podpora rodiny jako cesta k ozdravení porodnictví a společnosti?. Praha: Vydavateľstvo DharmaGaia, 2011, 279 s. ISBN 978-80-7436-014-5.
  12. Piotrowski, N. A. 2005. Psychology basics. Pasadena, California: Salem Press, 2005. 1008 p. ISBN 978-1-58765-199-1.
  13. Rašmanová, M., Jančovičová, G. 2014. Bonding - matkina náruč po pôrode. In Ženské kruhy. [online]. 2014. 28 p. [cit. 2014-11-21]. Dostupné na internete: http://www.zenskekruhy.sk/temy/e-booky/e-book-bonding2014
  14. Šráčková, D. 2009. Rooming in. In Praktická gynekologie. 2007, roč. 11, č. 1, s. 26-29.
  15. Takácsová, E. 2012. Využiť prínos bondingu. In Sestra. ISSN 1335-9444, 2012, roč.11, č. 9-10, s. 30-31.
  16. Varney, H., Kriebs, J. M., Gegor, C. L. 2004. Varney's midwifery. 4. vyd. London: Jones and Bartlett Publishers, 2004. 1386 p. ISBN 0763718564.

Autorka:

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD. – odborná asistentka Ústavu pôrodnej asistencie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine v SR.

Korešpodenčná adresa:

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD. Malá Hora 5, 036 52 Martin SLOVENSKO mazuchova@jfmed.uniba.sk