Vydání 3-4/ 2024
VÝZKUM
-
Zobrazení: 0
MAZÚCHOVÁ L., SUŠIENKOVÁ K.: VÝZNAM PSYCHOSOCIÁLNEJ PODPORY U ŽIEN POČAS TEHOTENSTVA
Úvod: Psychosociálna podpora počas tehotenstva zvyšuje pohodu a pocit spolupatričnosti, redukuje pocity úzkosti a strachu a súvisí so spokojnosťou žien a jej zdravím.
Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť psychosociálnu podporu žien počas tehotenstva.
Metódy: Výskumná vzorku tvorilo 538 respondentiek s priemerným vekom 30,01 (± 4,54), ktoré rodili vaginálne za posledné dva roky. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie Na štatistické spracovanie nazbieraných údajov boli použité deskriptívne štatistické postupy.
Výsledky: Väčšina respondentiek uviedla, že bola spokojná so psychosociálnou podporou okolia (93,8 %), rodiny (93,7 %), partnera (93,6 %), pôrodných asistentiek (89,6 %) a lekárov (88,3 %) počas tehotenstva. Väčšina respondentiek považovala psychosociálnu podporu za významnú. Najväčší význam pre respondentky malo povzbudenie, záujem a informovanosť. Zistili sme, že psychosociálna podpora mala význam pre psychickú pohodu žien a pre ich priebeh tehotenstva.
Záver: Na základe zistenia dôležitosti psychosociálnej podpory pre ženy počas tehotenstva je potrebné venovať jej zvýšenú pozornosť a zlepšovať a skvalitňovať ju a to najmä zo strany zdravotníkov.
ABSTRACT: MAZUCHOVA L., SUŠIENKOVÁ K.: THE SIGNIFICANCE OF PSYCHOSOCIAL SUPPORT FOR WOMEN DURING PREGNANCY. PSYCHOSOM 2024; 21 (3-4), PP. 87- 95
Introduction: Psychosocial support during pregnancy increases well-being and sense of belonging, reduces feelings of anxiety and fear, and is related to women's well-being and health..
Aim: The aim of the study was to investigate psychosocial support of women during pregnancy.
Methods: The study sample consisted of 538 female respondents with a mean age of 30.01 (± 4.54) who delivered vaginally in the last two years. Data collection was done through a self-designed questionnaire Descriptive statistical procedures were used to statistically process the collected data.
Results: Majority of the respondents reported that they were satisfied with the psychosocial support from their surroundings (93.8%), family (93.7%), partner (93.6%), midwives (89.6%) and doctors (88.3%) during their pregnancy. The majority of respondents considered psychosocial support to be important. Encouragement, concern and information were most important to the respondents. We found that psychosocial support was important for women's psychological well-being and for their pregnancy progress.
Conclusion: Based on the finding of the importance of psychosocial support for women during pregnancy, it needs to be given more attention and improved and enhanced, especially by health professionals.
KEYWORDS: psychosocial support, pregnancy, woman, satisfaction, health professionals
ÚVOD
Psychosociálna podpora je definovaná ako interpersonálna interakcia, ktorá obsahuje emocionálnu podporu, informácie alebo rady,
inštrumentálnu alebo fyzickú pomoc a uistenie (Baker, Yang, 2018). Ide o pomoc od jednotlivca alebo sociálnej skupiny, čo u príjemcu vyvolá okamžitú alebo neskoršiu pozitívnu odozvu (Bedaso et al., 2021). Podporu možno čerpať z rôznych zdrojov vrátane partnera, rodiny, priateľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (Schwab-Reese et al., 2017). Vďaka emocionálnej podpore vo forme pomoci, informovanosti, náklonnosti, priateľstva sa ľudia cítia milovaní, oceňovaní a istí (Peter et al., 2017).
Hlavným prínosom psychosociálnej podpory je pocit spolupatričnosti a stability, čo vedie k zlepšeniu sebaúcty a zníženiu rizika stresu a duševných chorôb (Bedaso et al., 2021). Blízke a starostlivé vzťahy sú nepopierateľne spojené so zdravím a blahobytom. Naopak nedostatok interpersonálnych interakcií a podpory v rámci sociálnej siete môže viesť k nepriaznivým výsledkom duševného zdravia, ako sú pocity izolácie alebo zvýšené psychické ťažkosti (Wongpakaran et al., 2011).
Psychosociálna podpora je obzvlášť dôležitá počas kritických prechodných období, akým je aj tehotenstvo. Tehotenstvo je spojené s rôznymi fyziologickými a emocionálnymi zmenami a tieto zmeny môžu mať významný vplyv na výsledky zdravia matky aj dieťaťa (Alzboon et al., 2021). Empirické dôkazy hovoria o pozitívnom vplyve psychosociálnej podpory v prevencii depresívnych symptómov počas v tehotenstva (Milgrom et al., 2019; Asselmann et al., 2020). Tehotné ženy, ktoré pociťujú nedostatok sociálneho kontaktu alebo vzťahov, alebo majú napätý vzťah s partnerom, rodinou majú zvýšenú náchylnosť k úzkosti a prenatálnej depresii, čo môže následne ovplyvniť rôzne vývinové výsledky ich detí (Rashid, Mohd, 2017). Aj podľa Giesbrecht et al. (2013) psychosociálna podpora počas tehotenstva je prospešná, pretože znižuje biologickú citlivosť na psychické utrpenie a potenciálne chráni aj plod pred škodlivými účinkami zvýšenia kortizolu súvisiaceho so stresom. Taktiež bolo zistené, že vnímanie záujmu, starostlivosti a lásky k ženám počas tehotenstva súviselo so zvýšeným pocitom kompetencie matky a znížením potenciálne nepriaznivých účinkov stresujúcich udalostí (napr. narodenie dieťaťa) (Ponomartchouk, Bouchard, 2015). Taktiež bolo preukázané, že existuje významná súvislosť medzi nedostatkom psychosociálnej opory a pitím alkoholu, fajčením a užívaním nelegálnych drog počas tehotenstva ako aj rozvojom psychických chorôb (Bedaso et al., 2021). Výskumy poukazujú na dôležitosť psychosociálnej podpory najmä od manžela/ partnera/ alebo otca dieťaťa, od matky tehotnej ženy pre rozvoj jej materskej role a pre jej psychickú pohodu (Schrag, Schmidt-Tieszen, 2014; Razurel et al., 2013). Podpora získaná zo vzťahov pôsobí ako nárazník pred stresom v časoch zmien a chráni celkové zdravie a pohodu (Baker, Yang, 2018).
Cieľom štúdie bolo zistiť psychosociálnu podporu žien počas tehotenstva.
METODIKA
Ide o prierezovú kvantitatívnu štúdiu. Na zber údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Otázky dotazníka boli zamerané na demografické údaje potrebné k charakteristike výskumného súboru (vek, vzdelanie, parita), na psychosociálnu podporou počas tehotenstva (spokojnosť, význam).
Výskumný súbor tvorilo 538 respondentiek s vekovým priemerom 30,01 (± 4,54). Do výskumného súboru boli zaradené respondentky, ktoré boli po vaginálnom pôrode v období posledných dvoch rokoch. Najväčšiu vzorku respondentiek tvorili ženy s vysokoškolským vzdelaním (68,77 %), potom nasledovali ženy so stredoškolským vzdelaním (29,74 %) a najmenej bolo žien so základným vzdelaním (1,49 %). Prvorodičiek bolo 64,5 %, druhorodičiek 27,51 % a viacrodičiek 7,99 %.
Na základe súhlasu Etickej komisie Žilinského samosprávneho kraja distribúcia dotazníkov prebiehala od septembra 2022 do januára 2023 v pediatrických ambulanciách žilinského samosprávneho kraja ako aj v materských centrách. Išlo o kombinovaný zber údajov (osobne, elektronicky). Responzibilita dotazníkov bola 88,19 % (n = 546), z dôvodu nesplnenia zaraďovacích kritérií a pre neúplné odpovede bolo vyradených 8 dotazníkov. Na účely výskumu bolo vyhodnotených 538 dotazníkov. Na spracovanie získaných dát bola použitá deskriptívna štatistika.
VÝSLEDKY
Respondentky boli vo väčšine spokojné s osobami poskytujúcimi psychosociálnu podporu a to v poradí: okolie (93,8 %), rodina (93,7 %), partner (93,6 %), pôrodné asistentky (89,6 %) a lekári (88,3 %).
Svoju nespokojnosť s lekármi odôvodňovali slabou informovanosťou (25,4 %), ľahostajným prístupom (22,2 %), nedostatočným záujom a podporou (19,00 %), neľudským prístupom a necitlivým jednaním (14,3 %), posmeškami a aroganciou (12,7 %) a ignoráciou (4,8 %). Nespokojnosť s pôrodnými asistentkami odôvodňovali najviac aroganciou a posmeškami (32,1 %), nezáujmom a nedostatočnou podporou (26,8 %), nepríjemným správaním (17,9 %), neochotou (12,5 %) a slabou informovanosťou (10,7 %).
Graf 1 Miera významnosti psychosociálnej podpory pre tehotenstvo
Väčšina respondentiek vnímala význam psychosociálnej podpory pre tehotenstvo (v obrovskej miere 48,1 %, veľmi 38,1 %, stredne 12,1 %, mierne 1,3 %). Psychosociálna podpora počas tehotenstva nemala žiadny význam u 0,4 % respondentiek. 
Graf 2 Oblasť vplyvu psychosociálnej podpory
Väčšina respondentiek (87,9 %) uviedla vplyv psychosociálnej podpory na psychickú pohodu počas tehotenstva, 10 % vplyv na priebeh tehotenstva. Medzi inými uvádzali respondentky, že pociťovali vplyv psychosociálnej podpory na obe uvedené možnosti. Iba 4 respondentky (0,74 %) uviedli, že vplyv psychosociálnej podpory nepociťovali vôbec.
Najviac respondentiek (79,2 %) uvádzalo ako najdôležitejšiu osobu z hľadiska psychosociálnej podpory v tehotenstve partnera/manžela. Rodinu uviedlo 10,8 %, pôrodnú asistentku 4,1 % a lekára 2 % respondentiek. Možnosť iné zvolilo 1,9 % respondentiek, ktoré uvádzali psychológa, dulu, Pána Boha, online skupiny a samé seba.
Celkový počet označených odpovedí bol 1628. Pre respondentky malo najväčší význam v rámci psychosociálnej podpory povzbudenie, záujem (27,27 %), informovanosť, poradenstvo a vzdelávanie (23,83 %). Ďalej respondentky uvádzali sociálne istoty (18,55 %), dôveru (17,87 %), kurz psychofyzickej prípravy na pôrod (5,9 %), duchovnú podporu (4,42 %) a skupinovú podporu (2,03 %). Medzi inými (0,12 %) sa nachádzali kurz jógy a masáže.
DISKUSIA
Je pozitívnym zistením, že vo väčšine boli ženy spokojné so psychosociálnou podporou počas tehotenstva. Napriek väčšinovej spokojnosti našli sa aj nespokojné respondentky a to najmä so psychosociálnou podporou zo strany zdravotníkov (zo strany lekárov 11,7 %, zo strany pôrodných asistentiek 10,4 %). Svoju nespokojnosť s lekármi odôvodňovali slabou informovanosťou, ľahostajným prístupom, nedostatočným záujom a podporou, neľudským prístupom a necitlivým jednaním, posmeškami, aroganciou a ignoráciou. Nespokojnosť s pôrodnými asistentkami odôvodňovali najviac aroganciou a posmeškami, nezáujmom a nedostatočnou podporou, nepríjemným správaním, neochotou a slabou informovanosťou. Každá žena má právo na dôstojnú a rešpektujúcu zdravotnú starostlivosť počas tehotenstva. Pri poskytovaní starostlivosti o tehotné ženy je dôležité zo strany zdravotníkov zamerať sa nielen na fyzické, ale aj psychosociálne potreby a poskytnúť primeranú podporu k úspešnému zvládnutiu zmien, k udržaniu celkového zdravia a psychickej pohody. Zdravotnícki pracovníci môžu svojím profesionálnym prístupom, informovanosťou, holistickým prístupom a pozitívnou podporou zohrávať významnú úlohu pri zlepšovaní kvality života tehotných žien počas tehotenstva, čo sa preukázalo aj v štúdií Mazúchová et al. (2023). Pôrodné asistentky, ktoré sprevádzajú ženu celým tehotenstvom a trávia s ňou značné množstvo času tu môžu zohrať významnú úlohu.
Zistili sme, že väčšina žien vnímala vo veľkej miere význam psychosociálnej podpory pre tehotenstvo (graf 1). Kvalitná psychosociálna podpora počas tehotenstva je prospešná v eliminácii senzitivity organizmu na psychický nepokoj a stres (Giesbrecht et al., 2013). Naopak, nekvalitná podpora môže viesť k psychickým problémom počas tehotenstva ako aj v popôrodnom období (Maharlouei, 2016). Bolo by vhodné vytvoriť komplexný model starostlivosti o tehotné ženy, ktorý by podporil aj ich sociálne interakcie.
Väčšina respondentiek uviedla vplyv psychosociálnej podpory na psychickú pohodu počas tehotenstva (87,9 %) a 10 % žien uviedlo jej vplyv na priebeh tehotenstva (graf 2). Al-Mutawtah et al. (2023) konštatujú, že psychosociálna podpora počas tehotenstva môže zmierniť emocionálny a fyzický tlak a zlepšiť pohodu matky a dieťaťa a priamo ovplyvňuje duševné zdravie, pocity, postoje, perspektívy ženy. Niekoľko štúdií preukázalo, že ženy, ktoré počas tehotenstva vnímajú primeranú podporu, menej pravdepodobne budú hlásiť symptómy spojené so stresom, úzkosťou a depresiou (Asselmann et al., 2020; Friedman et al., 2020). Úzke vzťahy s inými ľuďmi zohrávajú integrálnu úlohu pri ovplyvňovaní kvality života, čo podporuje pozitívnu pohodu a následne vedie k tomu, že budúce matky vnímajú zmeny súvisiace s tehotenstvom ako menej stresujúce. Starostlivosť a podpora, ktorú tehotné ženy dostávajú, výrazne prispieva k tomu, ako prežívajú svoje tehotenstvo. V štúdií Xue et al. (2018) boli zistené pozitívne zdravotné výsledky spojené so zapojením otcov počas tehotenstva a to zdravšie stravovanie sa matiek, zníženie počtu novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou a nižšej úrovne stresu u matiek.
Najviac respondentiek (79,2 %) uvádzalo ako najdôležitejšiu osobu z hľadiska psychosociálnej podpory v tehotenstve partnera/ manžela. Rodina tvorila 10,8 %, pôrodná asistentka 4,1 % a lekár 2 % (graf 3). Medzi inými respondentky uvádzali psychológa, dulu, Pána Boha, online skupiny a samé seba. Psychosociálna podpora partnera/ manžela pomáha ženám zmierniť záťaž a fyzickú námahu, preto je takáto podpora od mužov veľmi dôležitá už počas tehotenstva (Niedfeldt et al., 2022). Ženy, ktoré profitujú z tejto podpory sú schopné viac tolerovať tlak a ťažkosti tehotenstva, následne lepšie zvládajú pôrod a ľahšie sa adaptujú na obdobie po pôrode (Firouzan et al., 2018). Muži, ktorí prejavujú záujem o partnerku/ manželku a dieťa už v prenatálnom období sa zároveň rýchlejšie dostávajú do novej role otca, ktorá prichádza s narodením dieťaťa. Bolo preukázané, že prítomnosť podporujúceho partnera/ manžela buduje u ženy pozitívnu predpôrodnú skúsenosť. V štúdií Firouzan et al. (2018) sa zistilo, že medzi dôležité aspekty participácie mužov v perinatálnej starostlivosti patrí pomoc pri udržiavaní zdravia matky a plodu, emocionálna podpora matky, komplexná účasť otca na partnerskom živote a príprava pre bezpečný pôrod. Allport-Altillo et al. (2020) uvádzajú, že otcovia sa chcú dozvedieť o partnerskej podpore, chcú byť informovaní o ich telesných a psychických potrebách a majú ochotu podporovať svoju partnerku počas tehotenstva a pôrodu. Rovnako túžia zvládať zmeny v dynamike partnerského vzťahu. Otcovia oceňujú informácie od svojich partneriek, priateľov, ktorí prešli tehotenstvom ako aj od zdravotníckych pracovníkov, aby mohli byť nápomocní. Je dôležité podotknúť, že záujem otcov o tehotenstvo sa stále zvyšuje, avšak dôkazy naznačujú, že súčasné vzdelávanie nespĺňa potreby otcov. Úlohou zdravotníkov je motivovať a aktívne zapájať budúcich otcov do prípravy a snažiť sa o vytvorenie prostredia, kde by sa cítili byť začlenení, povzbudiť ich a pomôcť im zaradiť sa do rôznych činností, ktoré im umožnia byť súčasťou tehotenstva.
Pre respondentky malo najväčší význam v rámci psychosociálnej podpory povzbudenie, záujem a informovanosť, poradenstvo a vzdelávanie, sociálne istoty, dôvera, kurz psychofyzickej prípravy na pôrod, duchovná podpora, skupinová podpora ako aj kurz jógy a masáže (graf 4). Hijazi et al. (2021) zdôrazňujú, že je dôležité, aby počas tehotenstva dostávali matky emocionálnu podporu, ktorá im dáva pocit bezpečia. Je potrebné, aby otvorene hovorili o svojich budúcich starostiach a obavách. Aktívne počúvanie, prejavovanie náklonnosti a akceptovanie pocitov matky v kontexte chápajúceho vzťahu sa považujú za účinné stratégie na zlepšenie emocionálnej pohody žien. Je potrebné viac oceniť úlohu neustálej a pravidelnej neformálnej podpory pri vytváraní prostredia podporujúceho zdravie pre tehotné ženy. Zabezpečenie adekvátnej podpory počas tehotenstva by malo byť prioritou pre všetkých, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o budúce matky. Vnímame, že veľkým prínosom v psychosociálnej podpore by mohli byť komunitné (licencované) pôrodné asistentky, ktoré by sprevádzali ženy kontinuálne počas tehotenstva, pôrodu i po pôrode a mohli by zohrať významnú úlohu v psychosociálnej podpore matiek.
ZÁVER
Psychosociálna podpora zohráva kľúčovú úlohu v procese adaptácie na tehotenstvo a v príprave na materstvo. Aj z výsledkov štúdie vyplýva dôležitosť psychosociálnej podpory u tehotných žien a to zvlášť zo strany zdravotníkov, ktorá je významná pre pre spokojnosť, pohodu, zdravie matiek a detí ako aj pre priebeh tehotenstva. Nastávajúce matky potrebujú psychosociálnu podporu, ktorá zahŕňa vykonávanie konkrétnych intervencii ako rešpektujúce a úctivé správanie, terapeutickú komunikáciu, informovaosť, prejavovanie záujmu o jej prežívanie, načúvanie, povzbudenie.
LITERATÚRA
1. ALLPORT-ALTILLO, B. S., AQIL, A. R., NELSON, T. et al. Parents' Perspectives on Supporting Father Involvement in African American Families During Pregnancy and Early Infancy. Journal of the National Medical Association. 2020, 112 (4): 344-361.
2. AL-MUTAWTAH, M., CAMPBELL, E., KUBIS, H. P. et al. Women's experiences of social support during pregnancy: a qualitative systematic review. BMC Pregnancy Childbirth. 2023, 23 (1): 782.
3. ALZBOON, G., VURAL, G. The Experience of Healthy Pregnancy in High Parity Women: A Phenomenological Study in North Jordan. Medicina. 2021, 57 (8): 853.
4. ASSELMANN, E., KUNAS, S. L., WITTCHEN, H.-U. et al. Maternal personality, social support, and changes in depressive, anxiety, and stress symptoms during pregnancy and after delivery: A prospective longitudinal study. Plos one. 2020, 15 (8): e0237609.
5. BAKER, B., YANG, I. Social media as social support in pregnancy and the postpartum. Sexual & Reproductive Healthcare. 2018, 17: 31-34.
6. BEDASO, A., ADAMS, J., PENG, W. et al. Prevalence and determinants of low social support during pregnancy among Australian women: a community-based cross-sectional study. Reproductive Health. 2021, 18 (1): 158.
7. FIROUZAN, V., NOROOZI, M., MIRGHAFOURVAND, M. et al. Participation of father in perinatal care: a qualitative study from the perspective of mothers, fathers, caregivers, managers and policymakers in Iran. BMC Pregnancy Childbirth. 2018, 18: 297.
8. FRIEDMAN, L. E., GELAYE, B., SANCHEZ, S. E. et al. Association of social support and antepartum depression among pregnant women. Journal of Affective Disorders. 2020, 264: 201–205.
9. GEISBRECHT, G. F., POOLE, J., LETOURNEAU, N. et al. The Buffering Effect of Social Support on Hypothalamic-Pituitary-Adrenal Axis Function During Pregnancy. Psychosomatic Medicine. 2013, 75 (9): 856-862.
10. HIJAZI, H. H., ALYAHYA, M. S., AL ABDI, R. M. et al. The Impact of Perceived Social Support During Pregnancy on Postpartum Infant-Focused Anxieties: A Prospective Cohort Study of Mothers in Northern Jordan. International journal of women´s health. 2021, 13: 973-989.
11. MAHARLOUEI, N. The importance of social support during pregnancy. Women’s Health Bulletin. 2016, 3 (1): 34991.
12. MAZÚCHOVÁ, L., MURÍNOVÁ, M., KELČÍKOVÁ, S. et al. Predictors Related to Quality of Life in Pregnant Women. Iran J Public Health. 2023, 52 (10): 2109-2116.
13. MILGROM, J., HIRSHLER, Y., REECE, J. et al. 2019. Social support—a protective factor for depressed perinatal women? International Journal of Environmental Research and Public Health. 2019, 16 (8): 1426.
14. NIEDFELDT, H. J., SEVER, T. E., SMITH, R. et al. The Role of Men During Pregnancy: A Cross-Sectional Study of Perceptions and Beliefs of Primary Caregivers in Tanzania. Journal of Family Issues. 2022, 43 (1): 3-19.
15. PETER, P. J., DE MOLA , CH. L., DE MATOS, M. B. et al. Association between perceived social support and anxiety in pregnant adolescents. Brazilioan Journal of Psychiatry. 2017, 39 (1): 21-27.
16. PONOMARTCHOUK, D., BOUCHARD, G. New mothers’ sense of competence: predictors and outcomes. Journal of Child and Family Studies. 2015, 24 (7): 1977–1986.
17. RASHID, A., MOHD, R. Poor social support as a risk factor for antenatal depressive symptoms among women attending public antennal clinics in Penang, Malaysia. Reproductive Health. 2017, 14 (1): 1-8.
18. RAZUREL, C., KAISER, B. The role of satisfaction with social support on the psychological health of primiparous mothers in the perinatal period. Women Health. 2015, 55 (2): 167-186.
19. SCHRAG, A., SCHMIDT-TIESZEN, A. Social Support Networks of Single Young Mothers. Child and Adolescent Social Work Journal. 2014, 31: 315–327.
20. SCHWAB-REESE, L. M., SCHAFER, E. J., ASHIDA, S. et al. Associations of social support and stress with postpartum maternal mental health symptoms: Main effects, moderation, and mediation. Women Health. 2017, 57 (6): 723-740.
21. WONGPAKARAN, T., WONGPAKARAN, N., RAKTRAKUL, R. Reliability and validity of the Multidimensional Scale of Perceived Social Support (MSPSS): Thai version. Clin Pract Epidemiol Ment Health. Clinical practice & epidemiology in mental health. 2011, 7 (1): 161-166.
22. XUE, W. L., Shorey, S., Wang, W. et al. Fathers' involvement during pregnancy and childbirth: An integrative literature review. Midwifery. 2018, 62: 135–145.
Do redakce přišlo 4. 9. 2024
K tisku zařazeno 31. 10. 2024
Konflikt zájmů není znám.
Web7master s.r.o.