PSYCHOSOM | ��asopis pro psychosomatickou a psychoterapeutickou medic��nu

JAKUB MEDAL: ÚVAHA O POŇATIACH SEXUALITY A KONCEPTUALIZÁCIÁCH KONZUMÁCIE PORNOGRAFICKÉHO OBSAHU V KONTEXTE PARTNERSKÝCH VZŤAHOV NA POZADÍ AFEKTÍVNO-MOTIVAČNÝCH SYSTÉMOV SLASTI A VZŤAHOVEJ VÄZBY. (PSYCHOSOM 21; (1-2) 2023, s.21-30) 

Tento článok vychádza z neurovedou popísaných afektívno-motivačných systémov slasti a vzťahovej väzby. Miera ich vzájomného (ne)prepojenia v rámci partnerských vzťahov súvisí aj s výchovou, resp. vzormi, ktoré deti mohli vidieť u svojich rodičov.

V kontexte popísaných afektívno-motivačných systémov sa autor zamýšľa nad evolučným významom slasti, poňatiami sexuality či konceptualizáciami konzumácie pornografického obsahu. Poňatia sexuality sa odvíjajú od evolučného významu slasti – ústredným motívom sexuality v poňatí jednotlivca je slasť ako primárny cieľ, oproti tomu u sexuality v poňatí vzťahovom je slasť sprievodným efektom. Tento v riadku napísaný zdanlivo zanedbateľný rozdiel hrá v reálnom živote veľkú rolu v tom, do akého prostredia a s akým psychickým nastavením je rozhodnutím dvoch dospelých ľudí privedený na tento svet nový život a tiež aké vzory mu budú nastávajúci rodičia schopní predať. Ďalej autor ponúka dve konceptualizácie konzumácie pornografie a zamýšľa sa nad jej problematickosťou, pričom veľmi zjednodušene prvá konceptualizácia vychádza viac z liberálnejšieho psychiatricko-sexuologického naratívu v kontexte biomedicínskeho modelu a druhá z konzervatívnejšieho psychodynamického a spiri-tuálneho naratívu v kontexte biopsychosociospirituálneho modelu.

ABSTRACT: REFLECTION ON THE CONCEPTS OF SEXUALITY AND CONCEPTUALIZATION OF THE PORNOGRAPHY USE IN THE CONTEXT OF ROMANTIC RELATIONSHIPS ON THE BACK-GROUND OF AFFECTIVE-MOTIVATIONAL SYSTEMS OF LUST AND ATTACHMENT. PSYCHOSOM 2023; 21(1-2), PP. 21-28 

This article is based on neuroscience described affective-motivational systems of lust and attachment. The degree of their mutual (dis)connection within romantic relationships is primarily related to upbringing, or role models that children could see in their parents. In the context of the described affective-motivational systems, the author reflects on the evo-lutionary meaning of lust, concepts of sexuality and conceptualizations of pornography use. Concepts of sexuality are derived from the evolutionary meaning of lust – the central mo-tive of sexuality in the concept of the individual is lust as the primary goal, on the other hand, in the concept of sexuality in the relational concept, lust is an accompanying effect. This seemingly insignificant difference written in the line plays a big role in real life in what environment and with what psychological setting a newborn is brought into this world by the decision of two adults, and also what patterns future parents will be able to mediate. Furthermore, the author offers two conceptualizations of pornography use and reflects on its problematic nature, while the first conceptualization, very simply, is based more on a more liberal psychiatric-sexological narrative in the context of the biomedical model, and the second on a more conservative psychodynamic and spiritual narrative in the context of the biopsychosociospiritual model.

KEY WORDS: affective-motivational systems, attachment theory, lust, pornography use, romantic relationships

 ÚVOD

Konzumácia pornografického obsahu ako jeden z prejavov sexuálneho správania má svoje súvislosti s kvalitou partnerských vzťahov, čomu odpovedá aj množstvo štúdií zaoberajúcich sa touto témou. Premenných, ktoré hrajú rolu v potenciálne negatívnych asociáciách konzumácie pornografického obsahu s partnerskými vzťahmi je mnoho a existuje snaha o definíciu tzv. „Problematickej konzumácie pornografického obsahu“ = „PPU - problematic pornography use“ (Böthe et al., 2020b). To implikuje, že existuje „hranica problematickosti“ a časť konzumácie pornografického obsahu je problematická a časť neproblematická. V tomto článku sa na oblasť konzumácie pornografického obsahu autor díva z pohľadu evolučnej biológie a z nej vychádzajúcej teórie vzťahovej väzby na pozadí moderných neurovedeckých poznatkov a je v porovnaní s hlavným prúdom biomedicíny kritickejší k fenoménu konzumácie pornografického obsahu. Myslím si, že potenciál problematickosti konzumácie pornografického obsahu je o dosť väčší než čo by spadalo pod vyššie uvedený pojem „problematická konzumácia pornografického obsahu“ - ktorá predstavuje významné narušenie života pornografiou v oblasti rodinných či pracovných vzťahov a reflektuje závislostný charakter konzumácie. Podľa štúdie Böthe et al. (2020b) konzumuje pornografiu neproblematicky (nízko či vysokofrekventne) 92 – 97 % užívateľov. To je v rámci už zmieneného závislostného modelu, ale konzumácia pornografie môže ovplyvňovať jedincov i páry aj na „jemnejšej“ úrovni, ako bude popísané nižšie. Ide teda o iný pohľad ako na samotnú existenciu pornografie a jej normalizáciu versus jej vnímania ako symptómu, tak i na šírku spektra možností, akými môže konzumácia pornografického obsahu prinášať do života komplikácie – či už jej závislostným charakterom, (ne)schopnosťou vytvárať či udržiavať partnerské vzťahy alebo deformovaním a redukovaním vnímania ľudských bytostí na „kusy mäsa“.
V článku sa pojednáva o afektívno-motivačných systémoch slasti (sexuálnej túžby) a emocionálnej vzťahovej väzby (tiež systém panika/žiaľ), ich vzájomnom (ne)prepojení, o poňatiach sexuality a o dvoch konceptualizáciách konzumácie pornografického obsahu v kontexte týchto neurosystémov a o význame zdravej partnerskej sexuality pre rodiny.

ZÁKLADNÉ AFEKTÍVNO-MOTIVAČNÉ SYSTÉMY A TRI ÚROVNE PSYCHICKÝCH PROCESOV V KONTEXTE VÝCHOVY DETÍ A DUŠEVNÉHO ZDRAVIA

Systém slasti je podľa Pankseppa a Biven (2021) jedným zo siedmich afektívno-motivačných systémov (spolu so systémami vyhľadávania, zlosti, strachu, starostlivosti, paniky/žiaľu = systém vzťahovej väzby a hry). Tieto vývojovo veľmi staré emocionálne systémy sú u všetkých druhov cicavcov podobné a topicky sú lokalizované pri stredovej línii – teda v hĺbke mozgu - v subkortikálnych oblastiach mozgu – v strednom mozgu (mesencephalon) s periakvaduktálnou sivou hmotou, v medzimozgu (diencephalon) s thalamom a hypothalamom a vo vyšších oblastiach mozgu s tradičným názvom limbický systém, ktorý zahŕňa amygdalu, hipokampus, bazálne gangliá, cingulárnu kôru, kôru inzuly či oblasť septa. Toto je neuroanatomický základ našich cicavčích základných emócií v „surovom stave“ – tzv. inštinktívne emócie primárneho procesu. Sekundárne psychické procesy zahŕňajú široké spektrum mechanizmov učenia a pamäti, sú „nad“ (myslené topicky v rámci usporiadania CNS a vývojovo mladšie) inštinktívnymi emóciami primárneho procesu. Existuje predpoklad, že primárne aj sekundárne psychické procesy sú nevedomé. „Najvyššie“ – v neokortexe je lokalizovaný neuroanatomický základ pre bohaté spektrum vyšších mentálnych procesov – rôznych kognitívnych úvah či procesov umožňujúcich reflektovať aj na vedomej úrovni (napr. premýšľať o vlastnej smrti, prežívať komplexnejšie emócie súvisiace s učením - vinu, hanbu či zášť) – terciárne psychické procesy či sociálne emócie. V detstve dominujú inštinktívne emocionálne odpovede primárneho procesu a je náročnou úlohou rodičov poskytnúť svojim deťom takú výchovu (vzor), ktorá umožní zdravý rozvoj vyšších mentálnych procesov – teda vyvážené spolupôsobenie sekundárneho a terciárneho proce-su s vplyvmi primárneho procesu na mentálny život. Keď výchova neprebieha „dostatočne dobre“ – napr. keď sa vyvinie neistá vzťahová väzba kvôli nedostatočnej dostupnosti či nevyspytateľnému správaniu vzťahovej osoby alebo sú prítomné závažné spôsoby zlého zaobchádzania s dieťaťom – hrozí, že kvantitatívne alebo kvalitatívne insuficientným vývinom vyšších mentálnych funkcií ostanú „pri moci“ jadrové emócie primárneho procesu, ktoré potom môžu mať nepriaznivý vplyv na život tohto jedinca (napr. emočná nestabilita s výbuchmi hnevu, neprimeraný strach z rôznych bežných medziľudských interakcií, rizikové sexuálne správanie...). Naopak, ak výchova prebieha „dostatočne dobre“, rodič dieťa učí vo vzťahu regulovať afekty a v rámci rozvoja bezpečnej vzťahovej väzby sa vyvíjajú také vyššie mentálne procesy, ktoré využívajú nižšie inštinkty (ale evolučne staré a veľmi dôležité – aby sa neimplikovala ich devalvácia), ale nie sú ich „otrokmi“. Prebieha akési vzájomné vyladenie všetkých troch úrovní psychických procesov v prospech duševného zdravia jednotlivca. Z vyššie popísaného by sa dalo vyvodiť, že afektívno-motivačný systém, ktorý Panksepp a Biven (2021) nazývajú systém panika/žiaľ – vlastne systém vzťahovej väzby – by bol z istého pohľadu – v kombinácii so systémom starostlivosti – nadradený ostatným systémom, keďže ustanovovanie sekundárnych i terciárnych psychických procesov sa deje v rámci opatrovateľského správania medzi opatrovateľom (najčastejšie rodičom) a potomkom vo vzájomnej „väzobnej“ interakcii.

POŇATIA SEXUALITY U ĽUDÍ V KONTEXTE AFEKTÍVNO-MOTIVAČNÝCH SYSTÉMOV SLASTI A VZŤAHOVEJ VÄZBY - MILIÓNY ROKOV TRVAJÚCI PRÍBEH A AKO DOŇHO ZAPADÁ KONZUMÁCIA PORNOGRAFIE?

Vzájomné prepojenie dvoch separátnych afektívno-motivačných systémov
Sexuálna túžba a emocionálna vzťahová väzba nie sú nutne prepojené. Napríklad sex môže prebiehať mimo kontext partnerského vzťahu v podobe sexu na jednu noc, tzv. kamarátstiev s výhodami či mimopartnerského sexu. V týchto príkladoch absentuje citové puto a motiváciou k sexu sú pre vzťah irelevantné dôvody – telesné uspokojenie (naplnenie biologickej potreby), posilnenie vlastnej sebahodnoty či úľava od stresu. Naopak, nie v každom partnerskom vzťahu kde sú partneri vzájomne hlboko citovo previazaní nutne k sexu dochádza. Tieto príklady poukazujú na to, že systém slasti (či sexuálneho párovania) a systém vzťahovej väzby (či systém paniky/žiaľu) sú dva samostatné afektívno-motivačné systémy. Každopádne, prepojenie týchto dvoch systémov je typické pre partnerské vzťahy, kde vzťahová figúra a sexuálny partner sú jednou a tou istou osobou. V kontexte partnerských vzťahov sa tieto dva systémy vzájomne ovplyvňujú a majú spoločne dopad na kvalitu a dĺžku partnerského vzťahu (Cassidy a Shaver, 2016).
Sexualita v poňatí jednotlivca (slasť ako primárny cieľ)
Zrejme hlavná motivácia ku konzumácii pornografického obsahu je sexuálne vzrušenie a afekt slasti. Aký je vlastne dôvod, že pociťujeme sexuálne vzrušenie či slasť? Ako niečo také v rámci evolúcie vzniklo? Ak budem najprv uvažovať o sexualite na úrovni primárneho procesu – teda o afektívno-motivačnom systéme slasti-inými slovami o inštinktívnom sexuálnom pude – tak ani ten (a už vôbec tak zrejme neslúžia sexuálne neuronálne siete na vyšších úrovniach psychických procesov) evolučne neslúži primárne k uspokojeniu biologickej potreby jednotlivca či poskytnutiu rozkoše alebo k uvoľneniu napätia od stresu (i keď všetko toto sa sekundárne môže diať). Podľa Pankseppa a Biven (2021) slúži systém slasti k zachovaniu našich génov v budúcich generáciách – slúži k prežitiu druhu. Je silou (od prírody či Boha), ktorá k sebe pritiahne samca a samicu a umožní pokračovanie príbehu druhu – v našom prípade ľudstva. To, že to je príjemné je zrejme tak práve preto, aby to pritiahnutie „fungovalo“ – čiže slasť je vlastne niečím sekundárnym – prostriedkom v prospech zachovania druhu (tým nechcem implikovať, že by sexualita mala slúžiť len pre účel reprodukcie, len sa snažím popísať možný evolučný význam slasti). Ak sa to otočí a slasť sa stane primárnym cieľom k nasýteniu vlastných potrieb – tak takáto sexualita by sa dala nazvať sexualitou v poňatí jednotlivca. Aby nevzniklo nedorozumenie – slasť autor nepovažuje za niečo nemorálne či „neprirodzené = nie normálne“ – ale myslí si, že je potreba pomenovať zodpovedne, že slasť je príjemný sprievodný efekt zrelej sexuality a nie niečo, čo by malo byť primárnym cieľom. Za „neprirodzenú = nie normálnu“ je však možné považovať existenciu pornografie, kde generovanie slasti je primárnym cieľom. Sexualita v poňatí jednotlivca sa môže týkať nielen ľudí žijúcich „single“ či už s alebo bez nadväzovania príležitostných sexuálnych skúseností, ale aj v rámci partnerského vzťahu. Vzťah sám o sebe ešte nie je zárukou zrelej partnerskej sexuality – pre príklad sa dá predstaviť partnerov, kde sex prebieha spôsobom, že sa neveľmi vnímajú a vlastne sa navzájom používajú – svoje telá - k uspokojovaniu vlastnej individuálnej biologickej potreby. Alebo to tak môže mať jeden z partnerov a druhý zase nedokáže vnímať, že je iba nástrojom k ukojeniu biologickej potreby toho prvého. Telá splynú, ale psychospirituálne vyladenie partnerov absentuje.

Sexualita v poňatí vzťahovom (slasť ako sprievodný efekt)
Na úrovni sekundárnych a terciárnych psychických procesov sa sexualita dá vnímať ako fenomén, ktorý stojí na evolučnom základe systému slasti a zároveň povyšuje do komplex-nejšieho neuronálneho prepojenia - do vzťahového rámca – kde naberá istú zrelosť/kvalitu (v závislosti od učenia daného výchovou). Môžeme hovoriť o sexualite v poňatí vzťahovom = partnerskom. Každá sexualita má svoju bio-rovinu – primárny proces – aktivovaný systém slasti. Na rozdiel od sexuality v poňatí jednotlivca tu ale bio-rovina nie je primárnou či konečnou a do hry vstupuje významná rovina psychospirituálna či vzťahová. Inými slovami, zrelosť a nezrelosť (pričom ide o širokú škálu, dichotomické delenie je len v rámci zjednodušenia, ide o model) sa líši aj v tom, či je slasť sprievodný efekt alebo primárny cieľ, resp. ako sú partneri schopní vnímať sa v celej ich zložitosti a komplexnosti a na akých hodnotách majú svoje partnerstvo vystavané. Splynutie tiel je metaforicky „čerešničkou na torte“ partnerského psychospirituálneho vyladenia.

DVE KONCEPTUALIZÁCIE KONZUMÁCIE PORNOGRAFICKÉHO OBSAHU V KONTEXTE AFEKTÍVNO-MOTIVAČNÝCH SYSTÉMOV SLASTI A VZŤAHOVEJ VÄZBY

Konzumácia pornografického obsahu môže byť definovaná ako akýkoľvek vedome sprostredkovaný kontakt so sexuálne explicitným materiálom spojený s cieľom sexuálneho vzrušenia. V rámci premýšľania o konzumácii pornografie sa ponúkajú dve konceptualizácie. Prvá konceptualizácia – považuje existenciu pornografie a jej konzumáciu za „prirodzenú = normálnu“ súčasť života ľudí a výskumy prinášajú odpovede na otázky, kedy je táto konzumácia prínosná, kedy neutrálna a kedy škodlivá, či problematická. V rámci tejto konceptualizácie bola popísaná už zmienená „Problematická konzumácia pornografického obsahu“, ktorá reflektuje závislostný charakter konzumácie. Autori štúdie skúmali problematickosť konzumácie pornografického obsahu v období posledných 6 mesiacov, pričom hodnotili 6 faktorov, ktoré sa týkali konzumácie pornografie: významnosť, tolerancia, zmena nálady, schopnosť ukončenia, relaps a konflikt (Böthe et al., 2020a).
Druhá konceptualizácia je prísnejšia a považuje existenciu a konzumáciu pornografie za „neprirodzenú = nie normálnu“ súčasť životov – stimul, ktorý obchádza sexualitu v poňatí vzťahovom a ktorý ide naproti sexualite v poňatí jednotlivca – či už človek žije sám alebo je vo vzťahu. V rámci tejto konceptualizácie by bolo možné zamýšľať sa nad pornografiou z pohľadu jej vzniku (dá sa predpokladať, že ženy či muži zarábajúci si na živobytie týmto spôsobom nemajú spracovanú vlastnú minulosť a vzťahovú oblasť – možno v kombinácii so sociálne zložitou situáciou) a na konzumáciu pornografie užívateľmi ako na fenomén, ktorý nie je z evolučného hľadiska „prirodzený = normálny“ a môže negatívne zasahovať do budovania či udržovania partnerských vzťahov – napr. tým, že redukuje ľudské bytosti z bio-psycho-socio-spirituálnych jednotiek na biologické – kedy pornografia môže „pomáhať“ vnímať partnera či partnerku len ako sexuálny „objekt“ túžby. Inými slovami môže pornografia viesť k vnímaniu sexuality ako akejsi technickej činnosti k naplneniu svojich potrieb a potrieb partnera - sexualita ako potreba jednotlivca, ktorú je treba naplniť.
V tejto širšej konceptualizácii sú láska (ako terciárny psychický proces) a sexuálny pud či slasť (ako primárny psychický proces) neoddeliteľné a sex primárne neslúži k navodeniu rozkoše či uvoľneniu napätia, ale ako to najhlbšie intímne prepojenie medzi partnermi – čo sa nevylučuje so zážitkom rozkoše či uvoľnenia napätia. Sexualita tu nie je chápaná ako biologická potreba, ktorú je treba naplniť, ale ako dôležitá súčasť partnerskej zrelej vzťahovosti či intimity. Sila sexuality (slasť) by sa dala metaforicky prirovnať k divokému mustangovi – ak sa ju nepodarí skrotiť, môže ľudí unášať niekam, kde zrejme ani nechcú byť – a sexuálna neviazanosť, oddelenie lásky a slasti sa stáva len ilúziou slobody – v skutočnosti je človek v zajatí svojich biologických potrieb a nespracovanej vzťahovej nezrelosti. Poňatie sexuality, kde ide o dôležitú súčasť vzťahu a partnerskej intimity by sa dalo nazvať ako zrelá vzťahová sexualita. Konzumácia pornografie by v tomto poňatí mohla byť vždy považovaná za problematickú a dala by sa vnímať z celej podstaty svojej existencie – od jej vzniku až po jej konzumáciu – za symptomatickú.

Konzumácia pornografického obsahu jednotlivcom
Konzumácia pornografického obsahu samotným jednotlivcom nemá nič spoločné ani so zachovaním druhu ani s partnerskou intimitou. Ak je cieľom konzumácie sexuálne uspokojenie (a nie napr. zvedavosť či iná), ide o napĺňanie sexuálneho pudu jednotlivcom a ten sa dostáva do slepej uličky svojej sexuality – dochádza k izolácii sexuálneho pudu na uspokojenie samého seba v biologickom slova zmysle – to sa môže diať ako pri masturbácii jednotlivcom bez ohľadu na to, či je človek „single“ alebo vo vzťahu, tak i pri nezáväznom či „od partnera odpojenom“ sexe vo dvojici (či dokonca inom počte ľudí), kedy sú city (láska) a slasť oddelené. Nijak nechcem masturbáciu patologizovať (určite má svoje miesto aj v sexualite dospelých – ide o mieru), len zvýrazniť rozdiel medzi sexualitou v poňatí jednotlivca a v poňatí vzťahovom. Masturbácia sa dá považovať za akýsi vývojový stupeň pri objavovaní vlastnej sexuality a budovaní pozitívneho vzťahu k sebe. Ak je masturbácia primárnou sexuálnou aktivitou u dospelého človeka, zrejme ešte k vyššej zrelosti človek len smeruje. Zároveň je zrejme kvalitatívny rozdiel v aktivácii neuronálnych sietí medzi masturbáciou pri konzumácii pornografického obsahu (a tiež akého: s rozdielmi medzi obsahom romantickým, agresívnym, ponižujúcim atď.) a pri masturbácii bez konzumácie pornografie so zapojením svojej fantázie kedy môže byť primárnym motívom vzťahovo-romantická fantázia (ale aj iná). Kvalita vzájomného prepojenia systémov vzťahovej väzby a slasti zostala v týchto prípadoch suboptimálna a ponúka sa cesta psychoterapie či inej formy sebapoznávania vedúca k prestavbe neuronálnych sietí sekundárneho a terciárneho procesu smerom k vyššej forme zrelosti. Individuálna povaha konzumácie pornografického obsahu v partnerských vzťahoch je aj vo výskumoch asociovaná s nižšou vzťahovou aj sexuálnou spokojnosťou, pričom je jedno, či pornografický obsah konzumujú obaja partneri samostatne alebo len jeden z partnerov (Lexová a Weiss, 2021, Maddox et al., 2011, Perry a Schleifer, 2019). Obzvlášť problematická je utajená konzumácia, ktorá úplne vylučuje partnera a znižuje blízkosť (Maddox et al., 2011).

Konzumácia pornografického obsahu párom
Z výsledkov výskumov vyplýva, že vzťahová a sexuálna spokojnosť bola najvyššia u tých párov, ktoré nekonzumujú pornografiu vôbec a u tých párov, ktoré konzumujú pornografiu výhradne spoločne. Rozdiel bol iba v jednej premennej – ale dosť dôležitej – v nevere. Tá bola vyššia u párov konzumujúcich oproti párom nekonzumujúcim. Pri výhradnej konzumácii pornografického obsahu párom (bez súčasnej konzumácie každým z páru zvlášť) bola prítomná väčšia partnerská oddanosť oproti tým, ktorí konzumovali aj spoločne aj sami (Lexová a Weiss, 2021, Maddox et al., 2011).

ZÁVER

Šancou pre lepší svet je zrelší prístup dospelých k deťom. Taký, kde rodič nebude pre svoje dieťa „drábom“, kde nebude „výchova“ prebiehať v zmysle „drezúry“, ale skôr taký, kde rodič pôjde svojmu dieťaťu vzorom, bude ho zapájať vo vzťahovom rámci do aktivít a v rámci toho mu pomáhať objavovať i regulovať afekty. Kde to môže ísť ťažšie je oblasť sexuality. Je jasné, že partnerský sex patrí za zatvorené dvere do spálne dospelých, to ale neznamená, že rodičia nemôžu byť vzorom pre svoje deti aj v intimite napr. v podobe vzájomných zaľúbených pohľadov, prejavov náklonnosti ako je hladenie, objatie či bozky. Život dieťaťa začína počatím, ktoré rovnako ako prístup k dieťaťu po narodení môže byť na škále zrelosti umiestnené rôzne – a dá sa predpokladať, že čím nezrelšie boli okolnosti počatia, tým nezrelší bude aj prístup k dieťaťu po narodení, aj keď toto tvrdenie určite nebude platiť absolútne. Sexualita dvoch ľudí, cez ktorú na tento svet prichádzajú nové životy je teda na samom počiatku prístupu dospelých k deťom a samozrejme je dôležitou súčasťou partnerského života aj neskôr v priebehu rodinného života. Konzumácia pornografického obsahu je fenoménom, ktorý môže negatívne vstupovať do sexuálneho života jednotlivca alebo páru pred založením rodiny či do sexuálneho života rodičov po založení rodiny a zmyslom tohto článku je ponuka uvedomelejšieho pohľadu na možné riziká pornografie s ohľadom na budovanie a udržiavanie partnerských vzťahov. Dá sa predpokladať, že čím viac bezpečia a zrelosti bude v partnerských vzťahoch a v rodinách, tým menej duševných či psychosomatických problémov sa bude prenášať na ďalšiu generáciu. Cesta k scitlivovaniu ľudskej spoločnosti bude vždy začínať v prístupe dospelých k svojim deťom, v snahe poskytnúť im okrem iných aj podmienky pre rozvoj bezpečnej vzťahovej väzby – čo ale so sebou nesie aj prácu dospelých na samých sebe, či už sa to nazve psychoterapiou, sebapoznávaním alebo duchovným rozvojom pre spoznanie vlastných záťaží z vlastnej rodiny, kde dospelí boli deťmi. To vyžaduje nielen čas a energiu, ale aj odvahu – v každom prípade, investícia do vzťahov sa javí ako tá najlepšia možná.

LITERATÚRA
1. Böthe B, Lonza A, Štulhofer A, Demetrovics Z. Symptoms of Problematic Pornography Use in a Sample of Treatment Considering and Treatment Non-Considering Men: A Network Approach. The Journal of Sexual Medicine 2020a; 17, (10), 2016–2028.
2. Böthe B, Tóth-Király I, Potenza MN, Orosz G, Demetrovics Z. High-Frequency Po-rnography Use May Not Always Be Problematic. The Journal of Sexual Medicine 2020b; 17, (4), 793-811
3. Cassidy J, Shaver PR. Handbook of attachment. New York: Guilford Press, 2016, 1068 s.
4. Lexová E, Weiss P. Souvislosti mezi konzumací pornografických materiálů a partnerskou sexuální aktivitou. Česká a Slovenská Psychiatrie 2021; 117(1), 233-243.
5. Panksepp J, Biven, L. Archeológia mysle. Bratislava: Vydavateľstvo F, 2021, 545 s.
6. Perry SL, Schleifer C. Till Porn Do Us Part? A Longitudinal Examination of Porno-graphy Use and Divorce. The Journal of Sex Research 2018; 55(3), 284-296.
7. Maddox AM, Rhoades GK, Markman HJ. Viewing sexually-explicit materials alone or together: Associations with relationship quality. Archives of Sexual Behavior 2011; 40, 441-448.

Do redakce přišlo 27.6.2023
Do tisku zařazeno po recenzi 1.7.2023
Konflikt zájmů nezjištěn

INFORMÁCIE O AUTOROVI
Jakub Medal1,2
1Institut sociálního zdraví OUSHI, Univerzita Palackého v Olomouci, Univerzitní 22, 77111, Olomouc, Česká republika
2Denní sanatorium Horní Palata, Všeobecná fakultní nemocnice v Praze, U Nesypky 28, 15000, Praha 5, Česká republika
Kontaktná adresa:
MUDr. Bc. Jakub Medal
Institut sociálního zdraví OUSHI
Univerzita Palackého v Olomouci
Univerzitní 22
77111 Olomouc
E-mail: jakub.medal@oushi.upol.cz

Pracujem ako lekár v Dennom sanatóriu Horní Palata v Prahe a popri behu psychiatrickej ambulancie sa klinicky venujem skupinovej psychoanalytickej psychoterapii pre úzkostné, depresívne a psychosomatické poruchy formou denného stacionára. Som účastníkom skupinovo-analytického výcviku skupinovej sekcie ČSPAP. Snažím sa pracovať v rámci biopsychosociálneho modelu zdravia a choroby v poňatí systemickom – cirkulárne-kauzálnom. S rodinami pracujem v rámci CDZ pre deti a adolescentov v Berouně a vzdelanie v rodinnej terapii získavam v Libereckom inštitúte rodinnej terapie a psychosomatickej medicíny. Som doktorandom na Inštitúte sociálního zdraví pod hlavičkou CMTF UP v Olomouci a výskumne sa venujem súvislostiam medzi štýlmi vzťahovej väzby a rizikovým sexuálnym správaním. K psychosomatickému prístupu som sa dostal pri klinickom pôsobení v kúpeľoch a súčasnom teoretickom štúdiu balneológie. V nadväznosti na bakalárske štúdium fyzioterapie sa okrajovo venujem aj pohybovej preventívne-terapeutickej edukačnej aktivite pre pacientov v Dennom sanatóriu Horní Palata a na detoxifikačnej jednotke Kliniky adiktológie VFN.

This work, by Psychosom, is licensed under CC BY 4.0