Vydání 1-2/ 2024
TEORIE (2)
Hodnocení uživatelů: 5 / 5
MAZÚCHOVÁ, KELČÍKOVÁ, ŠTOFANÍKOVÁ: PSYCHOSOCIÁLNA PODPORA RODIČKÁM POČAS PÔRODU ZO STRANY PÔRODNÝCH ASISTENTIEK
Účelom príspevku je zdôrazniť význam psychosociálnej podpory počas pôrodu. Táto podpora počas pôrodu zo strany pôrodných asistentiek je dôležitá ako v somatickej, tak aj v psychologickej oblasti a je významným kritériom spokojnosti žien. Cieľom starostlivosti o ženu počas pôrodu by malo byť poskytovanie kvalitnej starostlivosti, rešpektovanie a uspokojenie individuálnych potrieb žien a vytváranie pozitívnej skúsenosti s pôrodom, ku ktorej je potrebné využiť vplyv psychosociálnych faktorov.
Ústretový, podporný a empatický prístup, dobrá komunikácia, dostatočná informovanosť, možnosť účasti rodičky na rozhodovaní, ochrana intimity, úcta a rešpekt k rodiacej žene môžu zvýšiť fyziologické pôrodné procesy a tým znížiť potrebu pôrodníckej intervencie. Spokojnosť žien s pôrodom môže mať dopad na ich psychické i fyzické zdravie, vzťah k dieťaťu, k partnerovi a následne na vývin dieťaťa. Zohľadňovanie psychosociálnych aspektov v perinatálnej/ pôrodníckej starostlivosti je zároveň účinnou prevenciou mnohých sociálnych patológií.
ABSTRACT: MAZÚCHOVÁ L., KELČÍKOVÁ S., ŠTOFÁNIKOVÁ L.: PSYCHOSOCIAL SUPPORT FOR PARENTS DURING NATURE BY NATURAL ASSISTANTS. PSYCHOSOM 2020; 19 (1-2), PP. 24-30: The purpose of this paper is to emphassise the meaning of psychosocial support during the childbirth. This support of midwives to mothers during the childbirth is important in somatic as well as psychological field and is an important criterion for women's satisfaction. The aim of caring for a woman during childbirth should be providing quality care, to respect and satisfying the individual needs of women and to create a positive experience of childbirth, to which the influence of psychosocial factors must be exploited. An accommodating, supportive and empathetic approach, good communication, sufficient information, the possibility of maternal participation in decision-making, protection of intimacy, esteem and respect for the birthing woman can increase physiological birth processes and then reduce the need of obstetric intervention. The satisfaction of women with their childbirth can have an impact on their mental and physical health, their relationship with the child, their partner and subsequently the growth of the child. Consideration of psychosocial aspects in perinatal /obstetric care is also an effective prevention of many social pathologies.
KEYWORDS: psychosocial support, needs of women during the childbirth, psychosocial factors, midwives
ÚVOD
Cieľom pôrodníckej starostlivosti by mala byť zdravá matka a zdravé dieťa, vrátane pozitívneho zážitku z pôrodu, bez ohľadu na jeho normálnosť, alebo komplikácie a tiež uspokojenie individuálnych potrieb žien (Nilsson et al., 2013; Bryar, Sinclair, 2011). Pôrod sa často stáva medicínskou udalosťou s mnohými zásahmi a menej ako ideálnymi výsledkami. V mnohých prípadoch sa rozhodnutia robia tak, aby vyhovovali zdravotníckym pracovníkom a rutinám v nemocniciach, a nie matke. Rozhodnutia zdravotníkov by mali byť však založené predovšetkým na rešpektovaní potrieb dieťaťa a potrieb matky (Bergman, Bergman, 2013).
Pôrodná skúsenosť môže mať pre ženu krátkodobý, ale aj dlhodobý vplyv na jej psychické a fyzické zdravie, vzťah k dieťaťu, k partnerovi a následne na vývin dieťaťa. Uspokojivý pôrodný zážitok prispieva u žien k sebaúcte, posilňuje ich psychickú odolnosť v rodičovstve a uľahčuje adaptáciu na materskú rolu. Významným aspektom starostlivosti o ženu počas pôrodu zo strany pôrodnej asistentky by malo byť poskytovanie kvalitnej starostlivosti, uspokojenie individuálnych potrieb žien a vytváranie pozitívnej skúsenosti s pôrodom, ku ktorej je potrebné využiť vplyv psychosociálnych faktorov na pôrod. Pôrod vplyvom negatívnych psychosociálnych faktorov môže byť pre niektoré ženy mimoriadne stresujúca udalosť, pripomínajúca prežitú popôrodnú traumu, spĺňajúcu diagnostické kritéria posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). Výsledky štúdií v zahraničí uvádzajú prevalenciu PTSD po pôrode v rozmedzí od 1 do 30 % žien (Grekin, O'Hara, 2014). Ženy s PTSD cítia úzkosť, smútok, bolesť, nenávisť, ľútosť, hnev, strácajú pocit bezpečia a istoty, niektoré majú pocit, že boli pôrodom znásilnené, často si myslia, že majú popôrodnú depresiu. Majú pocit, že sa im pri pôrode niečo stalo, nemôžu na to zabudnúť (Mrowetz, 2013). V štúdii na Slovensku bolo zistené riziko posttraumatickej stresovej poruchy u 3,56 % žien. Negatívna skúsenosť z pôrodu a popôrodná trauma u týchto žien súvisela s komplikovaným pôrodom, bolesťou, zlým prístupom personálu, nedostatočnou informovanosťou, stratou dôstojnosti (Mazúchová et al., 2014). Na základe výsledkov systematickej revízie Cochran databázy, podporná starostlivosť počas pôrodu môže zvýšiť fyziologické pôrodné procesy, ako aj pocity kontroly a kompetencie žien, a tým znížiť potrebu pôrodníckej intervencie. Ženy, ktorým bola poskytnutá nepretržitá podpora počas pôrodu, pravdepodobne spontánne porodili a nenastal u nich pôrod cisárskym rezom, vákuumextraktorom, ani kliešťami. Okrem toho bolo u týchto žien menej pravdepodobné, že budú používať lieky proti bolesti a boli spokojnejšie. U ich detí bolo menej pravdepodobné, že budú mať nízke Apgar skóre (Hodnett et al., 2012).
V súčasnosti sa hovorí o potrebe humanizácie pôrodu. Je to jedinečný prístup, ktorého cieľom je urobiť pôrod pozitívnym a uspokojujúcim zážitkom pre ženy aj ich rodinu ako celok. Táto stratégia slúži na posilnenie postavenia žien, zohľadnením humanizovaných hodnôt, ako je emocionálny stav žien, ich hodnoty, presvedčenie, pocit dôstojnosti a autonómie počas pôrodu. Humanizovaný pôrod podporuje aktívnu účasť žien na rozhodovaní a iné aspekty ich vlastnej starostlivosti, ktorá využíva skúsenosti lekárov, pôrodných asistentiek a umožňuje, aby spolupracovali ako rovnocenní (Behruzi et al., 2010).
POTREBY RODIČKY POČAS PȎRODU
K základným biologickým alebo fyziologickým potrebám patrí napr. potreba kyslíka, potravy a tekutín, vylučovania, telesnej integrity a spánku. Tieto základné potreby sú dôležité pre prežitie organizmu, a pokiaľ nie sú uspokojené, nedajú sa uspokojovať potreby vyššie. Na uspokojenie týchto základných potrieb je dôležité myslieť aj počas pôrodu. K biologickým potrebám patrí aj potreba pohybu. V rámci tejto potreby by sa pôrodná asistentka mala snažiť u rodičky docieliť relaxáciu svalov panvového dna, ktorá znižuje odpor pôrodných ciest, skracuje pôrod a znižuje vnímanie pôrodných bolestí rodičkou. Požadovanú relaxáciu možno docieliť brušným dýchaním, odľahčovacími manévrami a stimuláciou akupresúrnych bodov v oblasti panvy (Roztočil, 2008). Chôdza, pohyb a meniace sa pozície počas pôrodu pomáhajú napredovaniu pôrodnej činnosti, zvyšujú pohodlie a znižujú riziko komplikácií (Shilling, 2014). Medzi biologické potreby taktiež radíme potrebu zmiernenia bolesti. V priebehu prvej doby pôrodnej je možné tíšiť pôrodné bolesti farmakologickými či nefarmakologickými prostriedkami. Medzi nefarmakologické postupy tíšenia bolesti patrí: zmena polohy a priebežná mobilita rodiacej ženy v prvej dobe pôrodnej, dýchanie a relaxácia, pobyt v sprche, masáž, hudba, aromaterapia, či akupunktúra (Roztočil a kol., 2008).
Zo strany pôrodnej asistentky by sa mali brať maximálne ohľady aj na psycho - sociálne potreby rodiacej ženy. Ich uspokojenie má veľký vplyv na prežívanie pôrodu. Podkategóriami týchto potrieb sú empatia, emocionálna podpora, informovanosť. Dôležité je oboznámenie rodičky s prostredím pôrodnej sály, s plánom starostlivosti, s ošetrovateľskými postupmi a poskytnutie možnosti účasti na rozhodovaní. Taktiež je potrebné u ženy rešpektovať jej želania, a to na individuálnej úrovni. Súčasťou psycho – sociálnych potrieb je aj potreba súkromia a intimity rodičky. Leino-Kilpi et al. (2002) uvádzajú štyri druhy súkromia: informačné, fyzické, sociálne a psychologické. Je veľmi dôležité a cenné chrániť matku pred environmentálnym stresom a zabezpečiť jej ochranu súkromia a pokoj. Rodiaca žena by sa mala cítiť bezpečne, nemala by byť vydaná do rúk niekoho, kto o nej rozhoduje, ale pýta sa jej, čo si praje. Uspokojenie potreby bezpečia a istoty, je jedným z kľúčových faktorov vydareného priebehu pôrodu. K naplneniu tejto potreby môže zásadne dopomôcť prostredie, v ktorom žena rodí a ľudia, ktorí ju sprevádzajú a poskytujú jej psychosociálnu podporu.
Podkategóriou potreby bezpečia a istoty je strach z pôrodu, strach o dieťa, strach z neznáma, strach o vlastné zdravie, strach zo zdravotníckeho personálu (Iravani et al., 2015). Medzi aspekty vyvolávajúce strach môžeme zaradiť napr. nedostatok informácií, stratu istoty, nedostatok dôvery v zdravotnícky personál, akútne vznikajúca bolesť a novo vzniknutá situácia, ktorá je pre rodičku neznáma. Bolo zistené, že až 75 % žien prežíva nízky alebo stredný strach z pôrodu, štvrtina vysoký alebo veľmi vysoký strach (Demšar et al., 2015). Ak prežíva rodička úzkosť, strach či ohrozenie, zvyšuje sa hladina stresových hormónov katecholamínov, ktoré tlmia maternicové kontrakcie a môžu tiež znížiť prietok krvi placentou. Nadmerné obavy a strach zvyšujú citlivosť na bolesť a znižujú schopnosť jej tolerancie, spôsobujú predĺženie doby trvania pôrodu, nepostupujúci pôrod a zvýšené riziko operačného pôrodu (Adams et al., 2012). Klabbers et al. (2016) uvádzajú, že intenzita prežívania strachu z pôrodu je ovplyvnená kvalitou komunikácie a podporou zo strany zdravotníckeho personálu (pôrodné asistentky, sestry, gynekológovia, pôrodníci, terapeuti).
Jedinečnou potrebou žien v oblasti podpory pri pôrode je mať dôverný vzťah s pôrodnou asistentkou (Nilsson et al.,2013). Pôrodná asistentka je aktívnym sprievodcom počas tehotenstva a pôrodu a vyjadruje silnú vieru v schopnosť ženy porodiť (Karlström, 2015). Niektoré štúdie ukazujú, že vzťah dôvery medzi ženou a pôrodnou asistentkou je dôležitý pre emocionálny aspekt súvisiaci so skúsenosťami s pôrodom (Lyberg a Severinsson, 2010, Aune et al., 2012). Potreba uznania a úcty ovplyvňujú vnímanie, myslenie, emócie, pozornosť, vôľu, rozhodovacie procesy a interpersonálne vzťahy. Od jej uspokojenia môže závisieť spolupráca rodičky. Každý jednotlivec má v sebe zabudovanú aj potrebu sebaúcty a ak sa stretne so skutočnosťami, ktoré sú v rozpore s jeho sebakoncepciou a sebaúctou, bráni sa a následne zapája psychické obranné mechanizmy, ktoré môžu pôrodnú činnosť ovplyvniť negatívne. Počas pôrodu by mala pôrodná asistentka s rodičkou vytvoriť vzťah istoty a dôvery, akceptovať jej pocity, mala by byť ochotná ju vypočuť, poskytnúť oporu, slovne vyjadriť emočnú podporu, priebežne poskytovať pozitívnu spätú väzbu, vyjadriť uznanie, pochvalu, a tak rodičku neustále motivovať k spolupráci k úspešnému priebehu pôrodu.
PSYCHOSOCIÁLNE FAKTORY AKO VÝZNAMNÉ DETRMINANTY PRIEBEHU PȎRODU
Význam psychosociálnych aspektov je v medicíne dôležitý a zvlášť v pôrodníctve. Nilsson et al. (2013) uvádzajú, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú počas pôrodu povinní venovať väčšiu pozornosť psychosociálnym aspektom, bez toho, aby zanedbali lekársku bezpečnosť. Rodiace ženy nie sú pacientkami v obvyklom zmysle, prechádzajú prirodzeným, hoci niekedy aj rizikovým procesom, ktorý závisí aj od psychosociálnych faktorov ako napr. prístup zdravotníkov k rodičke, teplota, osvetlenie v pôrodnej sále, súkromie atď. a môžu samostatne alebo vo vzájomnej súhre ovplyvňovať jeho priebeh vrátane vnímania bolesti (Pirdel, Pirdel, 2009). Bryanton et al. (2008) výskumom zistili, že z 20 prediktorov vnímania skúsenosti žien, najsilnejšími boli: typ pôrodu, stupeň informovanosti, relaxácia, kontrola pôrodu, užitočnosť partnerskej podpory a možnosť byť spolu s dieťaťom ihneď po pôrode. V inej štúdií sa preukázalo, že spôsob pôrodu priamo neovplyvňuje spokojnosť žien s pôrodom, ale zapájanie sa do rozhodovania, podpora počas pôrodu a účinná analgézia sa zdajú byť najdôležitejšími faktormi, ktoré zlepšujú skúsenosti žien s pôrodom (Spaich et al., 2013).
Psychosociálne faktory ako empatia, ústretovosť, dostupnosť, informovanosť, komunikácia, úcta, rešpekt sú dôležité pre vytvorenie príjemnej atmosféry v pôrodnej sále a pozitívnu pôrodnú skúsenosť. Taktiež príjemné, útulné prostredie, v ktorom má žena pocit bezpečia a chráneného súkromia, primerané svetlo, teplota prostredia, odstránenie nepríjemných zvukov a používania hudby pomáha fyzickému pohodliu a pozitívne ovplyvňuje prežívanie pôrodu (Iravani et al., 2015). Ak sa ženy cítia podporované zdravotníckym personálom, sú silnejšie, majú vyššiu kontrolu nad sebou, sú spokojnejšie a majú aj lepšiu schopnosť zvládnuť pôrodnú bolesť (Nilsson et al., 2013). Psychosociálne faktory sa ukázali ako významné pre vnímanie intenzity a kvality bolesti počas pôrodu (Havelka Mestrović et al., 2015). Relaxácia, dýchacie cvičenia, polohovanie, masáže sú opatrenia na zlepšenie osobnej pohody. Fyzické pocity bolesti sa zosilňujú a často sa stávajú utrpením, keď sú v kombinácií s negatívnymi psychologickými vplyvmi.
Významným psychosociálnym faktorom ovplyvňujúcim prežívanie pôrodu je podpora bondingu po pôrode. Vďaka kontaktu skin to skin (SSC) bezprostredne po pôrode ženy vyjadrujú pozitívny zážitok z pôrodu. Podpora SSC po pôrode predstavuje biokomfort pre matku, ktorý sa prejavuje vďaka vyšším hladinám oxytocinu rozbehom laktácie, ľahším prekonávaním bolesti, rýchlejším zavinovaním maternice. SSC znižuje aj riziko popôrodnej depresie. Bolo zistené, že časť popôrodných blues alebo dokonca aj depresií matiek môže súvisieť s ich odlúčením od dieťaťa, keďže je frustrovaný ich prirodzený opatrovateľský program, ktorý je biologicky zmysluplne zakódovaný (Hašto, 2014). Taktiež bolo preukázané, že matky, ktoré mali po narodení kontakt SSC prejavujú väčšiu dôveru a kompetencie v starostlivosť o svoje deti, lepšie zvládajú stres spojený s materstvom. Zároveň SSC predstavuje aj biokomfort pre dieťa, a to najmä v oblasti adaptácie dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej stability, v oblasti termoregulácie a tiež jeho imunity (Mazúchová et al., 2016). V raných hodinách života je u dieťaťa položená platforma pre trvalé biologické spájanie s matkou, z ktorej sa vyvíja bezpečná pripútanosť pre dieťa. Spolu tieto procesy predstavujú platformu pre následné fyzické a duševné zdravie jedinca v dospelosti (Bergman, Bergman, 2013). Podpora bondingu po pôrode znamená realizáciu fyziologického spôsobu starostlivosti o dieťa a naplnenie biologických, psychických a sociálnych potrieb ako matky, tak aj dieťaťa (Mazúchová et al., 2016)
ZÁVER
Vnímať danú problematiku v širších súvislostiach s dôrazom na znalosť potrieb, preferencií a očakávaní ženy počas pôrodu môžu byť nápomocné zdravotníckym pracovníkom najmä pôrodným asistentkám pri poskytovaní čo najlepšej starostlivosti o rodičky. Starostlivosť založená na dôkazoch je dôležitá pre zlepšenie kvality starostlivosti a zvyšuje šance na pozitívnu skúsenosť z pôrodu. Taktiež má význam aj pre telesné a duševné zdravie žien. Skvalitňovanie starostlivosti v pôrodniciach predpokladá posilnenie postavenia rodičiek. Zo strany pôrodných asistentiek, ako aj ostatných zdravotníkov sú žiadúce profesionalita, kompetencie, múdrosť, empatia a interpersonálne zručnosti.
Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin
LITERATÚRA
1. Adams, S., Eberhard - Gran, M., Esklid, A. Fear of childbirth and duration of labour: A study of 2206 women with intended vaginal delivery. International Journal of Obstetrics and Gynaecology. 2012; 119 (10): 1238–1246.
2. Aune, I., Dahlberg, U. and Ingebrigtsen, O. Parents' experiences of midwifery students providing continuity of care. Midwifery. 2012; 28 (4): 372-378.
3. Behruzi, R., Hatem, M., Fraser, W., Goulet, L., Ii, M., Misago, Ch. Facilitators and barriers in the humanization of childbirth practice in Japan. BMC Pregnancy and childbirth. 2010; 10: 25.
4. Bergman, J., Bergman, N. Whose Choice? Advocating Birthing Practices According to Baby’s Biological Needs. The journal of perinatal education. 2013; 22 (1): 8–13.
5. Bryanton, J., Gagnon, A.J., Johnston, C. and Hatem, M. Predictors of women's perceptions of the childbirth experience. Journal of obstretric, gynecologic, and neonatal nursing. 2008; 37 (1): 24-34.
6. Bryar, R., Sinclair, M. Theory for Midwifery Practice, New York: Palgrave Macmillan, 2nd ed., 2011. 344 s. ISBN 978-02-302-1192-6.
7. Demšar, K., Velikonja, V. G. Svetina, M., Verdenik, I. Fear of childbrith. Midwifery in the international context, challenges and visions for the future. In: Petročnik P, Došler A., editors. Proceedings of scientific papers with peer review. Ljublana: University of Ljubljana, Faculty of Health Sciences, 2015.
8. Grekin, R., O'Hara, M. W. Prevalence and risk factors of postpartum posttraumatic stress disorder: a meta-analysis. Clinical psychology review. 2014; 34 (5): 389-401.
9. Hašto, J. Diskusia o význame popôrodného kontaktu matky a dieťaťa. Psychiatria, psychoterapia, psychosomatika 2014; 2: 39–41.
10. Havelka Meštrović, A., Bilić, M., Buhin Lončar, L., Mičković, V., Lončar, Z. Psychological Factors in Experience of Pain during Childbirth. In Collegium antropologicum. 2015; 39 (3): 557-565.
11. Hodnett, E.D., Stremler, R., Weston, J.A. and McKeever, P. Re conceptualising the hospital labor room: the PLACE (pregnant and laboring in an ambient clinical environment) pilot trial. Birth. 2009; 36 (2): 159–166.
12. Iravani, M., Zarean, E., Janghorbani, M., and Bahrami, M. Women’s needs and expectations during normal labor and delivery. Journal of Education and Health Promotion. 2015; 4: 6.
13. Karlström, A, Nystedt, A. and Hildingsson, I. The meaning of a very positive birth experience: focus groups discussions with women. BMC Pregnancy and Childbirth. 2015; 15: 251.
14. Klabbers, G.A, van Bakel H.J.A, van den Heuvel, M.M.A. and Vingerhoets, A.J.J.M. Severe fear of childbirth: its features, assesment, prevalence, determinants, consequences and possible treatments. Psychological Topics. 2016; 25(1): 107–27.
15. Leino-Kilpi, H., Välimäki, M., Dassen, T. et al. 2002. Maintaining privacy on post-natal wards: a study in five European countries. Journal of Advanced Nursing. 2002; 37(2): 145-154.
16. Lyberg, A., Severinsson, E. Midwives' supervisory styles and leadership role as experienced by Norwegian mothers in the context of a fear of childbirth. Journal of Nursing Management. 2010; 18 (4): 391-399.
17. Mrowetz, M. 2013. Posttraumatická stresová porucha (PTSD) po porodu – diagnostika a terapie. Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika. 2013; 20 (1): 59-64.
18. Mazúchová, L., Kelčíková, S., Paráková, D. Identification of negative experience and risk factors post-traumatic stress disorder of women in relation to childbirth. International symposium: Science and Research in Nursing. Ed. Pospisilova A, Jurenikova P. Masaryk University: Brno 2014. ISBN 978-80-7013-574-7.
19. Mazúchová L., Kelčíková S., Vasilková P., Buchanec J. Podpora bondingu po pôrode. Čes-slov Pediat. 2016; 71 (4): 196–201.
20. Nilsson, L., Thorsell, T., Hertfelt Wahn, E. and Ekström A. Factors Influencing Positive Birth Experiences of First-Time Mothers. Nursing research and practice. 2013: 6.
21. Pirdel, M., Pirdel, L. Perceived Environmental Stressors and Pain Perception During Labor Among Primiparous and Multiparous Women. Journal of reproduction & infertility. 2009; 10 (3): 217–223.
22. Roztočil, A. et al. 2008. Moderní porodnictví. Praha: Grada, 2008. 408 s. ISBN 8024719412.
23. Shilling, T. Healthy Birth Practice #2: Walk, Move Around, and Change Positions Throughout Labor. The Journal of Perinatal Education. 2014; 23 (4): 188–193.
24. Spaich, S., Welzel, G., Berlit, S., Temerinac, D., Tuschy, B., Sütterlin, M., Kehl, S. Mode of delivery and its influence on women's satisfaction with childbirth. European journal of obstretrics & gynecology and reproductive biology. 2013; 170 (2): 401-406.
Do redakce přišlo 5.8.2019
Po recenzi zařazeno k tisku březen 2020
Konflikt zájmů není znám.
Kontaktná adresa:
Mgr. Lucia Mazúchová, PhD.
Malá Hora 5,
036 52 Martin SLOVENSKO
tel. č. 00421 432633430
mazuchova@jfmed.uniba.sk
Web7master s.r.o.